Posledné čo si pamätám bolo ako niekto potichu povedal moje meno.
Zobudila som sa na veľký hluk, ktorý vychádzal spoza dverí. Pomaly som pootvorila oči, poobzerala sa okolo seba a uvedomila som si, že nie som vo svojej izbe. Páchlo to tu príšerne. Vyzeralo to tu ako v nejakej pivnici. Posteľ na ktorej som ležala nevyzerala o nič lepšie. Pochytil ma strach. Rýchlosťou blesku som vykročila ku dverám a siahla po kľučke. Do riti, zamknuté ako inak. V tom som započula kroky.
Okamžite som sa porozhliadla okolo seba a hľadala som niečo, čo by som mohla použiť ako zbraň. Našťastie som našla pod posteľou knihu. Nieje to žiadna výhra, ale je to stále lepšie ako nič, pomyslela som si. Keď som počula ako cvakol zámok ihneď som sa postavila za dvere a dúfala, že to vyjde. Čakala som pokým únosca vkročí do pokoja a potom BUM, udrela som ho po hlave. Jeho telo sa rútilo k zemi. Hneď na to som čo najrýchlejšie vybehla po schodoch, ale ďaleko som sa nedostala. Niečo ma chytilo za členok a ťahalo ma to naspäť. Bol to on. Otočila som sa na neho a v tvári mal výraz zabijaka. Snažila som sa mu kopnúť do tváre, ale chytil mi aj druhú nohu a v tom som sa ocitla pod schodmi. Ako mi tak držal ruky za chrbtom smeroval k posteli, na ktorú ma následne hodil. Pristúpil ku mne a obkročmo si na mňa sadol. Nemohla som nič robiť, pretože mi držal ruky na hlavou. Bola som v pasci. Nečakane sa začal tvárou približovať k tej mojej. Mala pocit ako keby sa zastavil čas. V tej chvíli som si všimla že mal krátke, hnedé, kučeravé vlasy. Ale najviac ma zaujali jeho oči ktoré žiarli ako dva smaragdy. Zrazu som ucítila na perách tie jeho. V žiadnom prípade som nechcela spolupracovať a tak som ho hrýzla do pery. Následne som ucítila na tých svojich krv. So zavrčaním sa odtrhol. Ani som sa nenazdala a na líci som pocítila bolesť. Strelil mi facku.
,,Sprav to ešte raz a ja ti prisahám, že to neskončí iba pri facke", povedal a po líci mi stiekla slza. Zrazu som pocítila ako mi jeho ruka putuje po tele. Prerývane som dýchala. Pomalým pohybom mi vošiel rukou pod tričko a putoval vyššie. Keď sa blížil k podprsenke pevne som zavrela oči a čakala na najhoršie.
„Mám návrh, ak mi dovolíš sa ťa dotknúť odpoviem ti na jednu otázku", zašepkal mi potichu do ucha. Musím uznať, že mal krásny hlas. Chcela som sa dozvedieť, prečo som vlastne tu, a tak som prikývla. Jeho ruka ktorá spočívala na bruchu sa mi presunula na pravý prsník, ktorý následne jemne stlačil. Z úst sa mi vydral slabý ston. Nemôžem uveriť, že sa mi to páči, pomyslela som si. Potom som ucítila ako mi jeho ruka smeruje nižšie.
„Prosím nie", zašepkala som. V tom sa zastavil a pozrel sa na mňa. Naraz som na svojom tele necítila žiadnu váhu. Otvorila som oči a zistila že sa na mňa pozerá:
„Sľúbil som ti odpovedať na jednu tvoju otázku, tak sa spýtaj dokedy nezmením svoj názor", zavrčal.
„Prečo si ma uniesol?"
„Ja som ťa neuniesol, predali mi ťa. Už dlhšiu dobu mi totiž dlžili peniaze. Až raz nemali ako zaplatiť a tak mi ponúkli teba výmenou za splatenie svojho dlhu. A ja som to prijal. Tak a teraz si tu ", povedal s úškrnom na tvári.
„Čo som mnou bude?"
„Povedal som iba jednu otázku, ale ak chceš pokojne môžeš dostať odpoveď aj na túto ak mi dáš niečo za ňu."
Ten sviniar.
„Čo chceš? "
Pozrel sa na mňa svojim slizkým úsmevom a povedal:
„Bozk bude stačiť."
YOU ARE READING
Kidnapped
Romance„Je to moja vina. Všetko je to moja vina, keby som ich počúvala, tak by sa to nikdy nestalo. Prosím, odpustite mi", povedala som a začala plakať ešte viac. „Caroline, neobviňuj sa, vôbec to nieje tvoja vina.", pošepkal a rukou ma hladil po chrbte. ...