Kidnapped

31

Ráno som sa prebudila nevyspatá a unavená. Celý noc som nezavrela ani oka. Nemohla som prestať myslieť na včerajšok. Musím mu to povedať. Nie, nemôžem. Harryho by to zničilo. Bojím sa toho, že by ma Harry opustil, bojím zostať znova sama. Ale čo ak to zistí on sám. Čo ak mu to povie John, čo ak...

„Nad čím premýšľaš?", prerušil ma hlboký, chrapľavý hlas. Pozrela som sa vedľa seba a uvidela Harryho, ktorý si rukou podopiera hlavu a uprene ma pozoruje. Jeho už tak dlhé vlasy mu spadajú do čela v nepravidelných kudrlinkách, už znova. Biela pokrývku, ktorá bola nebezpečne nízko pasu sa znova posúvala s každým pohybom o kúsok nižšie. Vytvarované pevné brušné svaly a hruď mu zdobia tie krásne tetovania, ktoré som si zamilovala hneď, keď som ich prvýkrát uvidela. Myslím, že by som si mohla dať vytetovať niečo aj ja. Vždy som chcela tetovanie.

„Baby, prečo sa tak na mňa pozeráš? Páči sa ti niečo?",  vytrhol ma Harry znova z myšlienok spolu s tým jeho neodolateľným úškrnom. Rýchlo som odvrátila hlavu a prehovorila:

„Nepozerám, a nie nepáči" Nad mojou reakciou sa Harry iba pousmial a prehovoril:

„Nie? Pretože mne sa veľmi páči čo vidím. Mohol by som sa na to pozerať celý deň a nikdy by ma to neomrzelo", prehovoril a oblizol si spodnú peru. Pozrela som sa na seba a zistila že som od pásu hore nahá. Chytila som prikrývku a potiahla si ju vyššie.

„A-ako to, že som nahá?", spýtala som sa a pozrela sa vražedne na Harryho. Ten iba zdvihol ruky do obranného gesta a prehovoril:

„Na mňa sa nepozeraj v tomto som nevinne.", prehovoril znova. Jemne som prižmúrila oči a nadvihla jedno obočie. „Dobre, možno môžem za to ja", dopovedal a usmial sa. Ani ja som nakoniec nedokázala zabrániť úsmevu. Avšak ihneď ako som si spomenula na včerajšiu noc mi smiech zmizol z tváre. S bielou prikrývkou okolo tela som sa chystala postaviť ale v tom som bola naspäť zatlačená do postele s Harryho telom týčiacim sa nad tým mojím.

„Nikam nepôjdeš", prehovoril.

„Harry, pusti ma", povedala som a uhýbala pohľadom.

„Nie"

„Potrebujem ísť do sprchy", pokračovala som a snažila ho odtlačiť. 

„Vieš, že je to márna snaha.", odpovedal so smiechom. I keď som sa snažila čo najviac, odtlačiť som ho nedokázala. Nakoniec som to vzdala a s povzdychla odvrátila hlavu.

„Fajn"

„Som rád, že spolupracuješ. Tak za prvé je neslušné sa nepozerať druhému do očí, keď sa s ním rozprávaš, najmä so mnou a za druhé odísť môžeš až vtedy ak mi prezradíš nad čím si tak tvrdo premýšľala", pozrela som sa na neho a nič nepovedala. 

„Ako chceš, kľudne tu môžeme stráviť celý deň. I keď to nie je až tak zlý nápad", povedal a začal očami prechádzať po mojom tele.

„Prečo to chceš tak moc vedieť?", spýtala som sa a dvihla jedno obočie.

„Pretože nenávidím tajomstvá - a z duše nenávidím ľudí ktorí klamú, či sebe alebo druhým. Takže -, odmlčal sa a dvihol kútik úst, - ak mi to nepovieš sama, budem ťa musieť k tomu donútiť", dopovedal a začal ma štekliť na bokoch. Nevydržala som to a začala sa smiať.

„H-harry, pr-rosím pres-staň. P-poviem ti to", snažila som sa hovoriť pomedzi smiech. Naraz prestal a ja som konečne mohla popadnúť dych.

„Hovoril som, že ťa k tomu donútim. Tak?" Odvrátila som od neho zrak a prehovorila:

„Keď som bola malá mojim snom bolo mať tetovanie. Ale moji rodičia mi ho nechceli dovoliť. Vraj je to toxické, odmlčala som sa a z úst mi unikol jemný smiech, - sľúbila som si, že až budem dospelá tak si jedno dám a ukážem ho rodičom. ", dopovedal som a smiech vystriedal známy pocit. Musela som zavrieť oči, pretože som cítila prichádzajúce slzy.