Kidnapped

35

Keď sme konečne zaparkovali pred malou budovou, vystúpila som a bližšie sa pozrela na nápis, ktorý žiaril fialovou farbou a úžasom otvorila ústa.

„Na tvojom mieste by som zavrel tie ústa", prehovoril Harry a zasmial sa.

„Harry, prečo si mi nepovedal, že ideme sem?", spýtala som sa a pozrela vedľa seba. 

„Malo to byť prekvapenie, nemohol som ti to len tak povedať", mykol plecami.

„Takže si ideš dávať nové tetovanie?", zvedavo som podvihla obočie. 

„Áno", povedal a vzal ma za ruku.

„A môžem vedieť aké?", spýtala som sa nedočkavo.

„Nie", odpovedal s úsmevom a viedol ma dnu.

Keď sme vošli dovnútra za pultom sedel starší muž a niečo zapisoval. Oblečené mal čierne tričko na ramienka a tmavé nohavice. Tvár mu zdobili rôzne tetovania a asi 20 piercingov. Pri zazvonení zvončeka, čo oznamoval náš príchod zodvihol hlavu a pozrel sa na nás.

„Styles, ty jeden pes, kde si sa túlal?", povedal a vykročil smerom k nám. 

„Ralf, rád ťa vidím", odpovedal Harry a potriasol si s ním rukou. 

„Prišiel si si pre nové tetovanie?", spýtal sa.

„Áno", odpovedal Harry . 

„A kto je táto krásna dáma?", spýtal sa tentoraz s pohľadom upreným na mňa. 

„To je Caroline, Caroline toto je Ralf, môj veľmi dobrý kamarát", oznámil Harry.

„Doriti, Styles, ty máš ale šťastie. Teší ma krásna Caroline", povedal Ralf a napriahol ruku. Nervózne som sa usmiala a pohyb opätovala.

„Aj mňa teší" Nečakane ma stiahol do veľkého objatia a ja som zostala v šoku. Následne som ucítila na mojom pozadí jeho ruky. Harry si asi toho všimol, pretože ma stiahol k sebe.

„Bacha Ralf, sme kamaráti, ale poznáš pravidlá", prehovoril Harry varovným hlasom. 

„Jasné brácho, soráč, vieš aký som", usmial sa a dvihol ruky do obranného postoja.

„Tak ma teda nasledujte, hrdličky."

Pomaly sme odkráčali do zadnej miestnosti, ktorá bola zariadená vo veľmi modernom štýle. Celá miestnosti bola biela. Po stenách boli polepené rôzne obrázky. Kockovanú podlahu striedali farby čiernej a bielej. V strede miestnosti sa nachádzalo veľké červené kreslo, napravo od neho bol strieborný stôl s testovacími pomôckami. Naľavo sa nachádzali krabice, v ktorých boli uložené návrhy na tetovanie. 

„Tak teda vitajte v mojom tetovaciom štúdiu", prehovoril Ralf.

„Je to tu nádherné", povedala som prezerajúc si celú miestnosť.

„Ďakujem, snažil som sa"

„Má pravdu, strávil tu skoro 24 hodín a to bez jedenia a pitia. Keď sa Ralf do niečoho pustí, nieje schopné ho od toho odtrhnúť", povedal Harry a zasmial sa.

„Hovorí ten, kto si tu chodí skoro každý mesiac po kérku", odpovedal Ralf, keď si navliekal rukavice.

„Máš recht", prehovoril nakoniec Harry a uvelebil sa na červenom kresle. 

„A čo to vlastne bude?", spýtal sa Ralf s ihlicou plnou čierneho atramentu v ruke. Harry sa nahol aby mohol niečo pošepkať Ralfovi do ucha. Podľa výrazu z Ralfovej tváre som nemohla vyčítať nič. Jeho jediný výraz bol široký úsmev.