Kidnapped

13.

„Čomu sa smej-, nedokončil vetu, namiesto toho ma skenoval pohľadom od hlavy až po päty.

„Moje oblečenie je špinavé a ja som našla iba túto osušku", povedala som pohľadom upreným na zem. Keď ani po minúte neodpovedal zdvihla som hlavu a stretla som sa s tým istým výrazom na tvári. Skúsila som to ešte raz.

„Harry?"

„Ja - idem -idem ti pre to oblečenie hneď som späť. Zatiaľ si sadni na stoličku alebo ak chceš stoj.", povedal a čo najrýchlejšie opustil kuchyňu. Ešte som ho nikdy nevidela takto rozrušeného. Sadla som si na stoličku a začala premýšľa nad tým, či ma niekto naozaj hľadá.Naraz sa mi vybavila usmiata tvár mojej najlepšej kamarátky Layli. Pocítila som ako mi slza stiekla po tvári. Rýchlo som ju rukou zotrela a v tej chvíli ma vytrhol Harryho hlas. Tentokrát mal už oblečené krátke tričko bielej farby.

„Tu máš nejaké oblečenie, obleč si to a príď naspäť na raňajky. ", povedal a pozrel sa na mňa. V jeho očiach som mohla vidieť bolesť? zmätenie?

Poďakovala som, zobrala si oblečenie a vyšla hore schodmi. Ako som kráčala hore schodmi cítila som ako ma jeho pohľad prepaľuje. Keď som dorazila do izby prezrela som si oblečenie. Boli to čierne legíny a biely crop top. Nechcela som vedieť odkiaľ to má a ani kto to nosil. Ale je to lepšie ako nič. Rýchlo som si to obliekla v zrkadle som si rozpustila a upravila vlasy do vrkoča a zišla znova dolu na raňajky. Keď som vstúpila znova do kuchyne vládlo tam ticho. Nevedela som, či si môžem sadnúť za stôl a tak som tam iba tak stála až pokiaľ mi Harry nepovedal aby som si sadla na stoličku.

Keď som si sadla Harry zaujal miesto oproti mne, kde pred nás položil na stôl tanier s palacinkami. Na vrchu bola nastriekaná šľahačka. Zrazu sa mi vybavila spomienka na rodičov, keď sme jedli palacinky. Otec si chcel na ne dať šľahačku, ale v tom momente kedy ju zatriasol sa šľahačka neocitla na palacinkách ale na jeho tvári. Vtedy vyzeral ako Santa Claus. Nakoniec sme strávili celé hodiny upratovaním sladkej šľahačky z nábytku.

Cítila som ako sa mi znova tlačia slzy do očí. Našťastie som ich udržala a radšej som sa s veľkou chuťou pustila do palaciniek pred sebou. Ako som dojedla prvú palacinku, cítila som na sebe Harryho pohľad. Pozrela som sa na neho a nemýlila sa. Sledoval ma ako nejakú korisť. Nevšímala som si to a jedla ďalej. Naraz sa postavil priniesol mi vodu, za ktorú som poďakovala a bola rada, pretože mi zaliehalo v krku. Stoličku na ktorej sedel si prisunul vedľa mňa a sadol si.

„Povedz mi niečo o sebe Caroline", povedal a ja som mala to šťastie že som sa nezadusila. Dojedla som sústo, odložila palacinku a prehovorila:

„Ahm - na mne nič zaujímavého nieje. "

„Ale notaak, každý je niečím zaujímavý." Jasné, napríklad ja som zaujímavá tým, že som svoje detstvo strávila s náhradnými rodičmi, u ktorých som dennodenne zažívala peklo.

„Tak asi bude lepšie ak mi dáš otázky", povedala som namiesto toho.

„Hm - fajn. Tak moja prvá otázka znie aká je tvoja obľúbená farba?"

„Červená alebo čierna", šepla som.

„Môžeš hovoriť hlasnejšie, ja nehryziem. Teda občas.", povedal s úškrnom a žmurkol na mňa. Ihneď som sklopila hlavu, pretože som cítila ako celá červeniem. Ako je možné, že ma aj v takejto situácii dostane do rozpakov?

„Dobre, moja ďalšia otázka je, aké je tvoje obľúbené zviera?".

„Had", znova som odpovedala ale tentokrát hlasnejšie. Harry sa na mňa pozrel so zdvihnutím obočím.

„Prečo práve had?", spýtal sa. Bože, to mu musím dať aj dôvod?

„Noo ja-ja neviem napríklad sú tichý, rýchly a dlhý", rýchlo som vyslovila prvú vec, ktorá ma napadla a pri poslednom slove by som si najradšej strelila facku. To vážne Caroline, dlhý? V tom momente som sa nedokázala pozrieť na Harryho pretože, moja tvár opäť nabrala červenú farbu. Počula som ako sa potichu zasmial a potom povedal:

„Hm - takže dlhý. Vieš, čo je ešte dlhé?", spýtal sa. Nemohla som vydať zo seba ani jednu hlásku, namiesto toho som kývla hlavou do strán v znamení nesúhlasu.

„Zlatíčko tu sa odpovedá slovami", dodal.

„Nie, n-neviem", odpovedala som so zrakom stále sklopením k zemi. Vôbec som nečakala čo urobí, ale keď chytil moju pravú ruku a položil si ju na dobre známe miesto, vytreštila som oči a začala zrýchlene dýchať.

„Nie, n-neviem", odpovedala som so zrakom stále sklopením k zemi. Vôbec som nečakala čo urobí, ale keď chytil moju pravú ruku a položil si ju na dobre známe miesto vytreštila som oči a začala zrýchlene dýchať. Zrazu sa naklonil k môjmu uchu, ktoré následne jemne vtiahol medzi zuby. Pri jeho dotyku som sa striasla a vydala vzdych, ktorý vďakabohu Harry nepočul.

„Cítiš to? Som tvrdý odvtedy, čo si prišla do kuchyne iba v tom zasrane krátkom uteráku.", pošepkal mi. Nevedela som čo mám robiť a ako sa dostať z tejto situácie ale našťastie niekto zaklopal na dvere. Harry si toho nevšímal a pokračoval ďalej, ale keď mu zazvonil mobil so zavrčaním sa odtrhol a prijal hovor:

„Čo chceš Payne", ohlásil sa naštvane Harry, „robíš si srandu?", s týmito slovami zaklapol hovor, vstal od stolu a išiel otvoriť dvere. Nevidela som kto to je, až pokým som nezapočula hlasy.

„Styles, rád ťa opäť vidím", povedal myslím si, že sa volal Liam.

„To ja o tebe povedať nemôžem", odpovedal stále nahnevaný Harry. Počula som ako obi dvaja smerujú do kuchyne, rýchlo som sa postavila s úmyslom vypariť sa ale nestihla som to.

„Styles nehovor mi, že máš ďalšiu", povedal Liam zrakom upreným na mňa. Mohla som povedať, že Liam nebol škaredý, vlastne naopak bol presne ten typ, na ktorý letia dnešné baby. Teda až na mňa. Krátke hnedé až čierne vlasy mal vyčesané a nagelovné tak, že mu netrčal ani jeden neposlušný vlások. Hnedé oči a mužná postava. Na sebe mám biele sako so svetlou košeľu a šedými nohavicami. To oblečenie mohlo stať vyše ako tento celý dom, pomyslela som si. Výškovo bol od Harryho menší, ale stále dosť vyšší odomňa. Až teraz som si uvedomila, čo povedal. Ďalšiu?