Keď som dojedla posledné kúsky ovocia odložila som misku naspäť na stôl. Nemala som čo robiť a tak som si zaliezla späť do postele a snažila sa zaspať. Zobudila som sa uprostred noci. Cez malé okno do miestnosti prenikal mesačný svit. Pozrela som sa vedľa seba a zistila, že miska už nieje na stolíku. Asi ju odniesol, keď som spala. Postavila som sa a vykročila smerom k dverám, na ktoré som následne priložila ucho. Nič som nepočula, iba ticho. Skúsila som teda otočiť kľučku. Ale nebolo zamknuté, naopak bolo otvorené. Pootvorila som som pomaly dvere, za ktorými sa nachádzali schody. Opatrne som kráčala smerom hore a snažila sa nespadnúť, pretože som okrem tmy nevidela vôbec nič. Konečne som sa dostala až na vrch schodov. Do vnútra presvitalo svetlo mesiaca, takže som si mohla poobzerať celú miestnosť. Nevyzerala zrovna najhoršie. Na ľavej strane sa nachádzala pohovka pred ktorou bola umiestnená televízia. Vedľa nej sa nachádzali troje dvere. Nechcela som vedieť čo sa nachádza za nimi a tak som hľadala cestu von. Nakoniec som uvidela čierne dvere, ktoré sa nachádzali hneď predomnou. Toto by mohli byť tie správne dvere, pomyslela som. Potichu som pristúpila k dverám a otvorila ich. Do tváre ma zasiahol studený nočný vzduch. Na nič som nečakala a vybehla som z domu do chladnej noci.
YOU ARE READING
Kidnapped
Romance„Je to moja vina. Všetko je to moja vina, keby som ich počúvala, tak by sa to nikdy nestalo. Prosím, odpustite mi", povedala som a začala plakať ešte viac. „Caroline, neobviňuj sa, vôbec to nieje tvoja vina.", pošepkal a rukou ma hladil po chrbte. ...