Kidnapped

20.

Predo mnou stála staršia pani, ktorá mohla mať okolo štyridsiatky. Vôbec som netušila, kto to je. Na sebe mala kvetinové šaty a vlnité tmavohnedé vlasy, ktoré jej dosahovali po plecia. Keď som sa však konečne stretla s jej očami, nemusela som hádať, kto to je. Musela to byť Harryho mama.

„Oh drahá, prepáč asi som ťa zobudila. Práve pripravujem omeletu ak chceš, kľudne si sadni hneď to bude.", prehovorila s príjemným hlasom a ostala pohľadom na mne. V tej chvíli som si spomenula, čo mám na sebe a ostala som celá červená. Toto je môj najtrápnejší zážitok, aký som kedy zažila.

„Zlatíčko, nemusíš sa hanbiť, máš krásnu postavu" , usmiala sa a otočila sa naspäť k príprave raňajok. V tej chvíli do kuchyne vošiel Harry.

„Mami, čo tu robíš?", prehovoril dosť nahlas. Pozrela som sa na neho. Oblečené mal krátke tmavomodré kraťasy a biele tričko.

„Hazz, tak dávno som ťa nevidela. Prečo ma nejdeš objať? povedala a pristúpila k Harrymu, ktorému venovala veľké objatie a bozk na líce. Keď sa odtiahla, znova sa pozrela na mňa a povedala:

„Pardon, zabudla som sa predstaviť, to je to keď už máš 40 rokov a zabúdaš skoro na všetko. Ja som Harry mama Anne Styles, rada ťa spoznávam ", podala mi ruku. S úsmevom a stále s troškou trápnosti som ju prijala a odpovedala:

„Teší ma pani Styles, ja sa volám Caroline". Potom ako sme si podali ruky sa otočila na Harryho a povedala:

„Nepovedal si mi, že máš tak krásnu priateľku Hazz." Chcela som odpovedať, že mi dvaja nie sme spolu ale Harry ma predbehol:

„Dobre viem, ako by to dopadlo, keby som ti povedal, že mám niekoho. Ani by si mi nedala vedieť, nasadla by si do prvého lietadla a prišla by si v ten deň" , povedal trochu otrávene a pozrel a prebehol pohľadom po mne od hlavy až po päty. Ja som svoj zrak radšej presunula na Anne.

„No a? Každá matka, tak aj ja sa musím zaujímať, čo môj chlapček robí a s kým sa stretáva", odpovedala a chytila Harryho za tvár. Harry chytil jej ruku a zložil si ju z jeho tváre.

„Mami mám 22 rokov som dospelý, nemusíš vedieť o každom mojom kroku."

„Máš pravdu", odpovedala a ja som videla ako jej po líci stiekla malá slza, ktorú si rýchlo zotrela, „tak teda drahá, choď sa obliecť a príď na raňajky." Ja som iba prikývla a namierila si to po schodoch do izby. Dlho som nezostala v izbe sama, pretože dnu vtrhol Harry, ktorý nevyzeral zrovna najšťastnejšie. Pristúpil k posteli na ktorú si následne sadol a ruky nechal voľne spustiť medzi nohami:

„Doriti, doriti, doriti. Toto je zlé, veľmi zlé", prehovoril a vošiel si rukou do vlasov. Takého nervózneho a rozrušeného som ho ešte nevidela. Podišla som k nemu a sadla som si vedľa neho na posteľ.

„Harry nepreháňaj, nieje to až tak zlé.", snažila som sa ho upokojiť ale v duchu som si hovorila presný opak.

„Presne tak, horšie je, že si myslí, že spolu chodíme a že si moja - , na chvíľku sa odmlčal ale potom pokračoval - priateľka". Keď svoj zrak presunul na zem využila som šancu, prešla som k šatníku a vybrala si odtiaľ tmavofialové krátke tričko a čierne kraťase. Doriti, zanadávala som si v duchu, pretože som nemala kde vziať spodné prádlo. Pozrela som sa na Harryho, ktorý mal svoj zrak stále zabodnutý do zeme.

„Harry?", oslovila som ho a on svoj zrak presunul hneď na mňa, ...um - už nemám žiadne spodné prádlo".

„Dnes musím ísť do mesta niečo vybaviť, takže ak chceš môžeš ísť so mnou a tam si kúpiť nejaké veci.", hovoril pritom ako kráčal ku mne. Keď zastal predomnou rukou sa natiahol na vrchnú poličku odkiaľ vylovil červené boxerky a modré kraťasy a povedal: