Draco Malfoy

15.

Blaise 

„Ako si dovoľuješ jej takto ublížiť?"

„Ja som nechcel, len do mňa vošla zlosť a nevedel som sa ovládnuť."

„Tak ma to mrzí ale ani ja sa teraz nedokážem ovládnuť," v momente som ho začal udierať.

Po chvíli sa zvalil na zem a ja som len pokračoval. Zlosť ktorá prúdila mojim telom bola obrovská. Dotyčného som mlátil a kopal. Zrazu ma však vyrušil krik ľudí ktorí stáli neďaleko a keď som videl, že sa približujú dal som sa na útek. Pomocou kúzla som sa premiestnil ale až po chvíli som si uvedomil, že svojím u Raven v izbe. V tom zhone bola prvá ktorá mi napadla.

Ležala vo svojej posteli, ponorená do hlbokého spánku. Pohľad na ňu ma bolel. Nič z toho by sa nestalo keby sa nesprávam ako úplný idiot. Usadil som sa do kresla a potichu si nadával. Mal som ju chrániť, mal som tam byť pri nej ale ja sa jej radšej vyhýbam lebo potrebujem hrať urazeného. Z mojich myšlienok ma vyrušil Riley, ktorý vyskočil ku mne do kresla a hlavu si položil na moje kolená.

Intuitívne som ho začal škrabkať a prihovárať sa mu: „Už nikdy sa na ňu nevykašlem nech sa bude diať čokoľvek. Sľubujem to ako tebe tak aj jej."

Celú noc som presedel v jej izbe. Sledoval som každý jej pohyb len aby som vedel, že je v bezpečí. Zrazu sa otvorili dvere a do miestnosti vošla jej mama ktorá sa na mňa prekvapene pozerala. Zdvihol som sa a išiel za ňou na chodbu.

„Mohol si povedať, že si tu."

„Prišiel som neskoro a nechcel som vás budiť."

„Keďže som celú noc nespala tak by to bolo jedno. Poď sa naraňajkovať a dať si kávu lebo mám pocit, že ani ty si si v noci veľmi nepospal."

„Ďakujem ale neprosím si. Musím ísť domov aby som sa nachystal keďže na obed mi ide vlak. Raven do školy teraz nejakú dobu nepríde však?"

„Pravdepodobne prespí niekoľko dní ale aspoň jej to prospeje. Ja ešte dnes do školy pošlem sovu aby o tom bolo vedenie informované," na chvíľu sa odmlčala a potom ešte dodala, „chcem sa ti ešte poďakovať. Keby si ju včera tak skoro nepriniesol mohlo to dopadnúť veľmi zle."

„Mrzí ma, že som tomu celému nemohol zabrániť ale dúfam, že bude čo najskôr v poriadku. Napísali by ste mi keď sa preberie?"

Prikývla, rozlúčila sa so mnou a ja som sa premiestnil. Doma som už mal zbalené veci a keďže bol čas vyraziť odišiel som na stanicu.