Draco Malfoy

3.

Draco Malfoy

Potom čo Blaise odišiel som zostal úplne zmätený. To dievča vyzeralo ozaj sexi a ja som si dokázal predstaviť ako bude ležať podo mnou, a prosiť ma o to aby som ju urobil šťastnou. Len to musím spraviť tak aby sa o tom Blaise nedozvedel lebo potom ako na mňa vybuchol som pochopil, že mu na nej záleží a nejde tu len o priateľstvo. Pochodoval som po nádvorí a uvažoval nad tým prečo som si ju doteraz nikdy nevšimol ale skôr prečo si ona nevšimla mňa. Medzi dievčatami som pomerne obľúbený a keďže ona je slobodná nechápem prečo som ju ešte nemal. Ani som sa nenazdal a moje krátke uvažovanie sa natiahlo na viac ako hodinu. Sledoval som ľudí okolo keď som si všimol ako kráča mojim smerom. Mala dlhé hnedé vlasy, jej modré oči nesmierne žiarili a jej postava bola úchvatná. Usadil som sa na lavičku a čakal kedy ma osloví. Na baby vždy zaberalo neprejavovanie záujmu, cítili sa potom odvrhnuté a snažili sa získať moju pozornosť. No keď som si všimol ako prešla popri mne bez jedného slova a pokračovala ďalej, zostal som prekvapený. V momente som vyletel z lavičky a rozutekal sa jej smerom.

„Ahoj, ja som Draco," pozdravil som ju keď som ju dobehol.

„Ja viem kto si ale nechápem čo odo mňa chceš."

„Chcem sa len tak porozprávať."

„A o čom? Si slávny Draco Malfoy a mňa to nezaujíma."

Vôbec som nechápal čo sa deje. Mala by byť vďačná zato, že som prišiel za ňou a ona sa ku mne správa ako keby som bol nikto.

„Zaujíma ma len to prečo máš mokré vlasy, v tomto ročnom období nie je dobré chodiť po vonku takto."

„Bola som plávať a nezobrala som si so sebou prútik," zrazu zastala a otočila sa na mňa, „ bola by som ti veľmi vďačná keby mi dáš konečne pokoj."

Po tejto vete som tam zostal stáť ako obarený. Takto sa ku mne ešte žiadna nesprávala a ja som ozaj nechápal prečo to robí. Potreboval som od niekoho o nej zistiť viac, Blaise o nej vie očividne dosť veľa ale ten mi nič nepoviem. Netrvalo mi dlho a v spoločenskej miestnosti som našiel hádajúceho Craba a Goyla.

„Mohli by ste sa utíšiť, niečo od vás potrebujem zistiť. Ide o to dievča s ktorým bol Blaise včera von, volá sa Raven a myslím, že s ňou máme elixíry. Chcem aby ste mi o nej zistili čo najviac a to hneď."

Obaja sa na seba zmätene pozreli a už ich nebolo. Ja som sedel v kresle pri krbe a uvažoval nad tým dievčaťom. Neprešla ani pól hodina a Crab a Goylom sa vrátili.

„Chodí do Chrablomilu, ako my je v piatom ročníku a ešte niečo ale už som zabudol čo," zasekol sa Crab.

„Je čistokrvná?"

„To sa nám úplne nepodarilo zistiť lebo sme nenašli jej záznamy. No a v princípe je ako ty," dopovedal Goyle.

„Ako to myslíš, že je ako ja?"

„Je vraj kúsok zlá, nie až tak veľmi ako ty ale je. Navyše si chlapov vyberá sama, u nej to vraj nefunguje tak, že za ňou prídeš a povie ti áno. Sama vraj musí chcieť s tebou niečo mať a to niečo je dosť málo. Nechce vzťahy len užívanie. Taktiež sme zistili pár zaujímavých mien chalanov s ktorými niečo mala."

Goyle mi podal papierik s menami ktoré boli ozaj zaujímavé, to dievča si vážne vyberá koho chce a vyberá si dobre.

„Ešte sme zistili, že nemá rada tekvicový džús," táto informácia od Craba mi bola úplne zbytočná.

„Draco čo presne nechápeš na vete daj jej pokoj?" počul som nahnevaný hlas Blaisa.

„Veď som jej nič nespravil."

„Prišla za mnou Pansy a sťažovala sa mi o tom ako tvoji dvaja poskokovia pobehujú po hrade so snahou získať informácie o Raven."

„Veď o nič nejde. Len ma zaujímajú moji spolužiaci."

„Pri tebe nikdy o nič nejde. Draco ja ťa varujem spravíš jeden zlý krok a nepraj si ma."

„Už mi konečne vysvetlíš o čo ti ide? Nechápem prečo si na mňa zrazu taký nepríjemný veď sme vždy uzatvárali stávky o tom kto ktorú získa a tebe len tak preplo. Myslím, že sa hneváš, že nie si na tom zozname jej úlovkov."

„S tebou to ozaj nemá zmysel."

Blaise sa otočil na päte a odišiel von z klubovne. Vedel som, že sa sním o tom musím porozprávať lebo ak spravím niečo čo sa mu nebude páčiť mohlo by to zničiť naše priateľstvo a to vážne nepotrebujem. V tejto chvíli sa však hnevá a nemá cenu ho dráždiť otázkami na ktoré si dokážem zistiť odpovede aj sám. Sám som nechápal prečo to robím ale zrazu som stál pred dverami do prefektskej miestnosti a na dvere som zaklopal. Dvere sa otvorili a tam stála ona.

„Draco Malfoy, už zas? Čo odo mňa chceš tento krát?"

„Len som ťa prišiel pozrieť."

Skôr ako som stihol povedať niečo viac sa za Raven postavil Blaise a škaredo na mňa pozeral. Majetnícky si na jej rameno položil ruku a prisunul bližšie k sebe. Z výrazu v jej tvári som pochopil, že jej to neprekáža.

„Myslel som si, že som to povedal dosť zrozumiteľne ale očividne som sa mýlil."

„Prečo si tu ty?"

„To je snáď moja vec. Môžem byť kde sa mi len zachce. Problém je, že ty nie lebo niekto si tu očividne neželá tvoju prítomnosť tak sa zober a choď preč."

Po týchto slovách mi Blaise zabuchol dvere pred nosom a mne nezostávalo nič iné len odísť. Nahnevane som sa prechádzal po chodbách hradu až som stratil úplne pojem o čase. Postavil som sa ku oknu a sledoval tmavú oblohu keď ma niekto vyrušil.

„O takomto čase tu už nemáš čo robiť takže sa vráť do svojej klubovne, zalez do postele a nevyliezaj z tade."

Otočil som sa a predo mnou stála Raven s nahnevaným výrazom. Pochopil som, že má službu ale to posledné čo sa mi teraz chcelo bolo spať.

„Čo keby si do tej postele išla so mnou?"

„Do tej postele pôjdeš sám a ešte jedna blbá poznámka, a spolu pôjdeme akurát tak za profesorkou McGonagallovou."

„Radšej by som išiel za Snapom ale ako povieš už idem."

Zobral som sa na odchod a dúfal, že ma ešte zastaví ale ona len sledovala ako miznem za rohom chodby. Vošiel som do svojej izby kde už všetci spali. Ja som si len ľahol do svojej postele a snažil sa nemyslieť nato ako mnou to dievča opovrhuje.

Ráno som sa zobudil na hluk v izbe, všetci spolu viedli hlasnú konverzáciu do ktorej som nemal chuť sa starať. Rýchlo som sa obliekol a odišiel z izby na raňajky. Vo veľkej sieni bolo ešte veľmi málo študentov a tak prvé čo som si všimol bola Raven ktorá sedela za Chrabromilským stolom. Nemala na sebe plášť ale sveter a vedľa nej bola hodená nejaká taška. Nebola vôbec upravená a mala veľké kruhy pod očami. Usadil som sa na svoje miesto a nenápadne som sa ju snažil sledovať. Nachvíľu ma však vyrušila Pansy a keď som sa otočil jej smerom už tam nebola. Po raňajkách nastal čas na hodinu herbológie kde sme presádzali Škriekajúce cvakáče. Neznášam tieto rastliny, nedá sa pri nich vôbec sústrediť a keďže oproti mne stála Raven potreboval som sa sústrediť. Všimol som si, že vyzerala inak ako na raňajkách, bola taká upravená a vyzerala zaujímavo. Zrazu zdvihla zrak a všimla si ako na ňu zízam. Niečo povedala ale cez ten hluk som ju nepočul, v tej chvíli sa burina v mojej ruke začala metať a ja som spanikáril. Nedokázal som ju už udržať tak som ju hodil o zem. Všimol som si blato na mojom plášti ktoré sa tam muselo dostať z jej koreňov, bol som celý špinavý a cítil som sa nechutne. Raven sa na celej situácii len dobre zabávala. Vybehol som z triedy a za mnou utekal Goyle.

„Draco nemyslíš si, že to kúsok prehnala?"

„O čom to hovoríš?"

„No veď o Raven, to ona ti začarovala tú vec."

Nechápal som ako to mohla urobiť, nahnevane som odišiel do kúpeľne kde som si pomocou kúzla vyčistil plášť. O čo tomu dievčaťu ide? Veď som jej nič nespravil tak nechápem prečo mi ona ubližuje. Aj keď možno to nebola ona, tieto buriny sú nevyspytateľné.