Draco Malfoy

9.

Blaise 

Sedel som v Troch metlách a čakal na Raven, bola streda a toto bol taký náš rituál. Prešla však hodina a ona sa neobjavila, prestávalo ma to baviť tak som sa vrátil na hrad. Nehneval som sa ale poznal som ju a vedel som, že keby sa jej nedá tak mi dá vedieť. Začal som sa o ňu kúsok báť ale dúfal som v to, že len mala nejaké povinnosti a na mňa proste zabudla. Vošiel som do prázdnej izby a ľahol si do postele. Po pár minútach prišiel Draco a v momente ako si ma všimol zamrzol na mieste. Nechápal som čo sa s ním deje ale bolo mi to celkom jedno.

„Draco nevidel si náhodou Raven?"

„No hmm, naposledy asi v škole. Prečo sa pýtaš?"

„Mali sme sa stretnúť ale neprišla tak či sa jej náhodou niečo nestalo."

„Netuším kde je ale pochybujem, že sa jej niečo stalo."

„A ty si kde bol doteraz?"

„No ja hmm, predsa v knižnici."

Draco v knižnici a dobrovoľne? Nejak sa mi to celé nezdalo ale bolo už veľa hodín a aj s Dracom sme sa vybrali na večeru. Raven sa však ani tam neukázala a tak som sa rozhodol ísť ju hľadať. Klopal som na prefektské dvere a po chvíľke čakania mi otvorila. Na sebe mala dlhé tričko, šortky a vyzerala unavene.

„Čo sa ti stalo?"

„Prepáč, len bolo toho na mňa veľa a ani neviem ako som zaspala."

„Mohla si mi aspoň dať vedieť, že neprídeš."

Obaja sme sa vybrali do jej izby, kde bol nesmierny bordel a na stole som si všimol pohár s tmavou tekutinou.

„Pila si?"

Raven mi len prikývla a ľahla si do postele. Bolo mi jej ľúto tak som jej aspoň upratal izbu a nachystal veci na zajtra do školy. Na nočný stolík som jej položil pohár vody a pred odchodom ju jemne pohladil po vlasoch. Zavrel som za sebou dvere a odišiel do svojej izby. Cestou som stretol niekoľko spolužiakov a všade vládla celkom veselá nálada. Všetci sa tešili na piatkový večierok a ja tiež. V izbe znudene sedel Draco ktorý niečo písal na pergamen.

„Našiel si ju?"

„Hej. Bola vo svojej izbe a očividne som ju zobudil. Navyše bola opitá, hnevám sa kvôli tomu na ňu."

„Prečo sa na ňu hneváš? Veď aj ty si raz za čas vypiješ."

„Ale ona keď je opitá, správa sa divne."

Ľahol som si do postele a aj na mňa prišla únava. Ráno som vstal pomerne skoro a keďže všetci ešte spali, potichu som sa vykradol z izby. Bol som plný energie a rozhodol som sa prejsť. Blúdil som chodbami hradu keď som si všimol Raven.

Podišiel som ku nej a prihovoril sa: „Čo tu ty robíš tak skoro?"

„Večer nemôžem ísť na tréning tak si idem zaplávať."

„Môžem ísť s tebou?"

Prikývla a vybrali sme sa spolu na bazén. Očividne nemala dobrú náladu a tak sme cestou neprehovorili ani slovo. Vošli sme do veľkej haly a ona sa stratila v šatniach. Ja som sa zatiaľ usadil na tribúnu a keď sa vrátila, pozoroval som ju. Po približne hodine vyliezla z vody a znova sa stratila v šatniach. Netrvalo dlho a my sme sa spolu vybrali na raňajky. V tejto chvíli už mala pomerne dobrú náladu. Celú cestu do mňa rýpala a dosť sme sa smiali. Možno mala ozaj pravdu o tom, že ju voda upokojuje. Vošli sme veľkej siene a každý sa vybral k svojmu stolu.

„Kde si bol?" spýtal sa Draco.

„S Raven na tréningu."

„Vieš o tom, že sa o vás na škole rozpráva?" spýtal sa ma Crab.

„Čo sa o nás rozpráva?"

„Vraj spolu tvoríte pár ale tak to sú len reči. Aj keby neboli tak si osobne myslím, že je to geniálne veď vyzerá ako dosť v pohode dievča."

Chcel som sa vyjadriť ale všimol som si Dracovu zmenu výzoru a tak som ostal radšej ticho. Počas raňajok som si taktiež všimol jeho pohľad smerujúci jej smerom. Doteraz bol vždy taký túžobný ale teraz som mal pocit, že do neho vošla všetka zlosť. Bez slova sa postavil a odišiel preč. Na hodinách sa na mňa ani nepozrel a ani so mnou nekomunikoval. Nechápal som o čo mu išlo tento krát. Je pravda, že som mu ju zamietol ale nemusí kvôli tomu hneď takto vyvádzať.

Škola trvala snáď večnosť a ja som každou minútou mal pocit, že zaspím. Skončili sme až okolo štvrtej a ja som len ťažko vyliezol po schodoch do izby. Na chvíľu som si zdriemol a keď som sa prebral izba bola prázdna. Vedel som, že dnes má Raven dozor a tak som sa vybral ju pohľadať. Nebolo to však náročné keďže sa pred dverami našej klubovne hádala s nejakými študentami.

„Ahoj Raven."

„Daj mi chvíľu lebo tu musím niečo vyriešiť. Povedala som vám jasne, kúzla nemôžte používať ako sa vám zachce. Takže teraz si ten penový kúpeľ upracete bez kúziel alebo pôjdeme za prvým profesorom ktorého stretnem a prídete o body."

Až teraz som si všimol tú vodu plnú bublín po celej chodbe. Obaja študenti vbehli do klubovne a vrátili sa s vedrom, a handrou.

„Vyzeráš príšerne."

„Cítim sa tak."

„No tak Raven, nesmieš to všetko brať tak vážne. Viem, že je toho na teba teraz veľa ale tento stres ti neprospieva."

Intuitívne som ju chytil za ruky a milo sa na ňu usmial. Raven nahodila svoj falošný úsmev len preto aby som to už viac neriešil. Väčšinou nechcela rozoberať svoje problémy, potrebovala si ich vyriešiť sama aj keď som tu bol vždy pri nej. Zdalo sa mi, že nie je všetko v poriadku. Poslednú dobu bola zvláštna a nepripisoval som to ani škole, a ani jej povinnostiam.