Draco Malfoy

30.

Dni začali ubiehať až príliš rýchlo. Väčšinu času som trávila v knižnici, na tréningoch alebo u profesora Snapa. Draca som v princípe videla len na hodinách, pokiaľ sa však nachádzal v klubovni správal sa zvláštne. Čítal nejakú knihu a keď zistil, že ho sledujem, zobral sa a odišiel. S Christopherom sa situácia od našej hádky nezlepšila, neustále sa mi vyhýbal a vždy keď som sa ho pokúšala konfrontovať tak utiekol. Prišlo mi zvláštne ako dokázal v priebehu niekoľkých dní takto zmeniť.

„Prišiel ti list," zdvihla som pohľad na Maiu ktorá stála vo dverách s mávajúcou rukou.

Nemusela som ho ani otvoriť, keďže som hneď vedela od koho je a čo sa v ňom píše. Čierna obálka páchnuca po cigaretách značila len jedno. V momente som vyletela z postele a začala sa obliekať.

„Kam si myslíš, že ideš?"

„Do Rokvillu."

„Ako hneď teraz? Si normálna? Nemôžeš tam ísť, nie sama a nie dnes. Je to zakázané."

„Zakázané to môže byť koľko chce ale ja sa tam musím dostať a to hneď."

Obliekla som si dlhý kabát a vybrala sa von z hradu. Bolo už veľa hodín a tak som skoro nikoho nestretla. Kráčala som zasneženou krajinou a užívala si voľnosť ktorú mi toto miesto ponúkalo. Snažila som si užívať každú jednu chvíľu, keďže do podniku kam som mala namierené som chodila povedzme nerada. To miesto bolo nechutné, nie až tak svojim prostredím ako ľuďmi čo sa tam nachádzali. Napriek všetkému zlému som ale aj tak otvorila dvere a po schodoch vošla na prvé poschodie a usadila sa na miesto kde naposledy. Keď za mnou prišiel muž, opäť som si objednala ohnivú whisky a spýtala sa na muža ktorého som tu čakala.

„Carrow tu ešte nie je ale za chvíľu by mal prísť."

Tak som sedela a čakala. Netrvalo to ani veľmi dlho a oproti mne už sedel muž a v ruke držal nejaké papiere.

„Nevedela som, že dokážete písať."

„Chceš tie informácie alebo nie?"

Na stôl som hodila niekoľko mincí a z ruky mu vytrhla papiere. Začala som v tom pomaly listovať keď sa Carrow zodvihol odstala a pri odchode ešte dodal: „Zapáčila si sa mi a tak ťa musím varovať, dávaj si na toho chlapca pozor."

S týmito slovami odišiel a nechal ma tam samu. Ja som ďalej čítala papiere. Veci čo som sa ale pomaly dozvedala sa mi nepáčili. Nebolo to celé tak zlé ale boli tam pasáže ktorým som nedokázala uveriť. Všetko som to hodila do tašky, zaplatila a odišla naspäť. Cesta mi netrvala dlho ale keď som sa dostala naspäť do hradu bola som šťastná. Celé telo sa mi pomaly začalo uvoľňovať a zohrievať.

„Rawen kde si bola takto neskoro?"

Otočila som sa a pri podhľade na Christophera som nemohla uveriť tomu čo som čítala.

„Preč," odvrhla som mu a zamyslela sa nad tým prečo sa o mňa zas zaujíma keď sa mi tak dlho vyhýbal," hlavne prečo sa ma to pýtaš? Aj tak vieš odpoveď."

„Miesto kam chodíš je nebezpečné."

„Vyzerá to tak, že je nebezpečné sa stretávať s tebou."

„O čom to rozprávaš?"

„Viem čo si spravil, tak sa prestaň hrať na toho sladkého chlapca a povedz mi pravdu."

„Pravdu o čom?"

„O tom dievčati ktoré kvôli tebe umrelo."

„Z kadiaľ to vieš?"

„Prestaň mi pokladať otázky a konečne mi odpovedz."

„Nie."

„Nebaví ma to, všetky tie tvoje tajomstvá ma unavujú. Ty ma unavuješ, ty a tvoje správanie. Čo si tým chcel docieliť? Najskôr si sa ma snažil vystrašiť, zrazu si mi pomáhal zbaviť sa Draca a vzápätí si sa predo mnou uzavrel. Asi bude lepšie keď sa prestaneme úplne stretávať."

„Rawen toto mi nemôžeš urobiť."

„A ty mi môžeš celú tu dobu klamať?"

„Ja som ti nikdy neklamal, síce som ku tebe nebol vždy úprimný ale skôr som ti niečo zamlčal ako by som ti mal klamať."

„To je v podstate to isté. Unavuje ma hrať s tebou tieto hlúpe hry. Pokiaľ máš v pláne mi všetko zamlčať, my dvaja sa nemáme o čom rozprávať, takže buď začneš rozprávať alebo končíme."

Sledovala som každý jeden jeho pohyb. Hruď sa mu prudko dvíhala a pery mal jemne pootvorené. Čakala som na to čo mi povie alebo on len mlčal. Už som to viac nemohla vydržať a tak som sa nahnevane otočila a odkráčala do svojej izby. Prestávalo ma to baviť a keďže som to už nemohla vydržať a zúfalo som potrebovala rozptýlenie, tak som si na chodbe odchytila prvého Bystrohlavského študenta a povedala mu čo má spraviť. Ja som zatiaľ vošla do svojej izby, postavila sa ku oknu a sledovala oblohu. Dvere na mojej izbe sa otvorili skôr ako som čakala a tak som sa prudko otočila jeho smerom a sledovala jeho úškrn.

„Čo by si odo mňa potrebovala tento krát."

„Rozptýlenie."

Skôr ako som to dopovedala stál pri mne a bozkával ma na krku. V ten večer mi dal presne to čo som chcela a musím povedať, že mi to pomohlo. Ráno keď som sa ale zobudila už pri mne nebol. Vlastne som ani nečakala, že by zostal, keďže to takto fungovalo stále. Bol síce mojim veľmi dobrým priateľom ale keď som potrebovala niečo takéto, snažil sa to zbytočne nenaťahovať. Vraj preto aby som sa do neho náhodou nezamilovala. Zahnala som všetky myšlienky na včerajšiu noc aj na neho a vybrala sa na raňajky. Usadila som sa ku Maii a zahryzla sa do palacinky.

„Aká bola noc?" Z pokojných raňajok ma vyrušil jeho hlas.

Zdvihla som svoj pohľad na Christohera a prekrútila očami. Tento chlapec mi vážne nedá pokoj. Načo bola vlastne celá tá včerajšia konverzácia keď si z nej nič nezobral?

„Snáď si neverila, že sa to ku mne nedostane. Viem o všetkom čo sa stane na tomto hrade a tým pádom aj o tvojej noci s Thomasom."

„Myslí toho Thoma? Môjho brata? Nehovor mi, že s ním zase niečo máš. Naposledy si mi sľúbila, že už ho necháš tak." Vyčítala mi celú situáciu Maia.

„Toto vyriešime neskôr, okej?" počkala som kým prikývne a potom som sa zodvihla schytila Christohera za ruku a ťahala ho pred Veľkú sieň. V momente ako sme zahli do jednej z chodieb v ktorej nikto nebol som spustila: „Včera som ti jasne povedala, že sa s tebou nechcem stretávať. To znamená, že sa s tebou nechcem stretávať, ani sa s tebou rozprávať a už vôbec nechcem aby si sa mi staral do života. Tak s týmto celým prestaň lebo ti vážne ublížim."

„Je mi jedno čo si mi povedala, ja som sa rozhodol, že ťa počúvať nebudem a budem si robiť po svojom. Navyše aj keby si niečo spravila, nebude to dostačujúce nato aby si sa ma zbavila."

S úsmevom na perách sa dal na odchod keď som ešte zakričala: „Nie som tvoja aby si si so mnou mohol robiť čo sa ti zachce."

„To sa ešte uvidí čo s tebou budem robiť a môžeš si byť istá, že sa ti to bude páčiť viac ako od toho Thomasa."