Draco Malfoy

20.

Draco

Prvá hodina čiernej mágie bola totálne o ničom. Celú dobu sme sa učili o histórii upírov. Nechápem k čomu nám to je a hlavne je to to posledné čo ma zaujíma. Nasledovali však dueli a to bolo niečo čo ma ozaj zaujímalo. Navyše to v osobnom živote nejak využijem. Presunul som sa do duelovej miestnosti a postavil sa ku stene keď zrazu popri mne prešla Raven, a strčila do mňa.

„Si slepá alebo len totálne nemotorná a nevieš ani poriadne chodiť?"

„Že to vravíš zrovna ty."

„Máš so mnou nejaký problém?"

„Každý má s tebou problém ale nikto ti to nepovie. Myslíš si, že keď si Malfoy máš nejakú zázračnú ochranu a nikto si na teba nemôže dovoliť. Tváriš sa poriadne drsne ale za tou maskou sa skrýva malé, zbabelé a bojazlivé decko ktoré má chuť utiecť do kúta a plakať."

„Ty namyslená štetka, takto o mne rozprávať nebudeš."

Z vrecka som vytiahol prútik a priložil jej ho ku tvári. Čakal som, že sa bude báť ale ona sa usmievala a keď ku nám prišiel Snape jej úsmev sa ešte zväčšil. Nechápal som to.

„Pokiaľ chcete súboj tak stačí povedať ale takýto cirkus tu ozaj nestrpím. Zoberte sa a padajte na svoje miesta."

Obaja sme sa vybrali na vyvýšenú podlahu a nachystali sa do správneho postoja. Profesor začal odpočítavať a keď skončil vyslovil som trip jinx. Raven však môj útok ubránila a tak som pokračoval, každé moje kúzlo však mávnutím prútika zrušila. Prestávalo ma to baviť. Zrazu som sa zamyslel nad tým čo s ňou spravím a vtedy to prišlo. Do mojej hrude narazilo nejaké kúzlo. Zo začiatku som nič necítil ale v momente ako som znovu natiahol svoj prútik sa mi zatočila hlava. Zrazu som začal nesmierne kýchať tak že, som sa nedokázal ani nadýchnuť a bola mi totálna zima. Zdvihol som pohľad a všimol si ako predo mnou stojí Snape.

„Slečna Branwellová, nemám najmenšie tušenie kto vás túto kliatbu naučil ale musí vás pochváliť. Boli ste trpezlivá, čakali na svoju príležitosť a keď sa naskytla šanca, využili ste ju."

„Ďakujem Vám."

„Tak nám skúste ešte niečo o tejto kliatbe povedať."

„Ide o kliatbu s názvom Bogies ktorá sa vyznačuje kýchaním, výtokom z nosa a toto celé by malo spôsobiť zrútenie obete. Celé to ešte sprevádza chlad. Dá sa nato použiť protikliatba, taktiež sa to dá liečiť aj lektvarom či protilátkou proti bežným jedom."

„Pokiaľ toto všetko viete, použite na pána Malfoya protikliatbu."

„Nerada by som to riskovala. Bolo by lepšie keby zašiel ku slečne Pomfreyovej."

„Pôjdete s ním a za toto pripisujem Chrabromilu desať bodov."

Nechápal som čo sa tu deje. Tak ona mi vážne ublíži a ešte zato dostane aj body. Spolu sme kráčali ku nemocničnému krídlu, ona sa celú cestu usmievala a ja si len utieral nos. Vošli sme do nemocničného krídla a ja som si všimol niekoľko študentov ako ležia na lôžkach. Slečna Pomfreyová nám bola otočená chrbtom a niečo miešala.

„Dobrý deň, doniesla som Vám pacienta."

Slečna Pomfreyová sa na nás otočila a mňa skúmala pohľadom. Netvárila sa veľmi nadšene ale bolo očividné, že vie čo sa mi stalo. Podišla ku veľkej skrini a z jedného šuflíka vytiahla lístoček ktorý podala Raven.

„Viete čo máte robiť."

Raven ma tlačila ku posteli ktorá bola úplne na konci miestnosti. Vedľa mňa prisunula menši stolík na ktorý položila pohár a stratila sa mi z dohľadu. Ja som sa pohodlne usadil a čakal. Po chvíli sa vrátila s namiešaným lektvarom a balíkom vreckoviek ktoré položila na stolík. Zakryla ma dekou a donútila vypiť obsah fľaštičky.

„Budeme dúfať, že som ťa neotrávila."

„To vážne nie je smiešne."

„Ja som ti povedala, že sa so mnou nemáš zahrávať. Dúfam, že si pochopil čo deje."

„Ty si so mnou začala vojnu? Tak to isto nie, nato si príliš neschopná."

„Keby som bola neschopná tak tu práve netrpíš a no." pre očami mi zamávala fialovým cukríkom.

Ja som hneď pochopil čo to je. Išlo o vynáleztých dvojičiek, bol to cukrík z dvoch častí kde oranžová donúti človekazvracať a fialová to zastaví. V momente ako sa Raven vybrala naodchod to na mňa prišlo.