Draco Malfoy

25.

Rawen

Prišiel víkend a ja som sa nesmierne tešila na moment kedy aspoň nachvíľu vypadnem z tohto hradu. Navyše som potrebovala niečo vyriešiť a už som to nemohla dlhšie odkladať. Vyšla som do chladného prostredia a pod nohami cítila vŕzgajúci sneh. Nebolo veľa hodín ale tma už začínala padať na krajinu a preto som si prútikom svietila na cestu. Mala som v pláne kúpiť si nejaké oblečenia ale väčšina obchodov už bola zavretá. Nakúpila som si teda len niekoľko kníh a rozhodla sa navštíviť nie úplne najútulnejšie miesto. Otvorila som dvere U kančej hlavy a vošla dovnútra. V momente na mňa padlo niekoľko pohľadov. Toto miesto nebolo pre študentov Rokfortu ale ja som potrebovala zmenu prostredia a hlavne som tu musela niečo vyriešiť. Niekoľko krát sme tu už boli so spolužiakmi ale sama som sa sem ešte nikdy neodvážila vstúpiť. V tomto momente som sa ale nebála a mala som chuť si užiť chvíle voľnosti aj na takomto mieste. Vyšla som po schodoch a usadila sa úplne dozadu. Mala som tak výhľad na celé pohostinstvo a to mi dodávalo ešte väčšiu istotu. U muža ktorý ma prišiel obslúžiť som si objednala ohnivú whisky a pozorovala ľudí okolo.

„Taká nežná kvetinka nepatrí na miesto ako je toto."

Zdvihla som svoj pohľad a usmiala sa. Predo mnou sa nachádzal muž ktorého som potrebovala nájsť. Vyzeral príšerne ale jeho vzhľad ani zďaleka nenaznačoval tie otrasné činy ktoré spáchal.

„Prongs Carrow."

V momente ako som vyslovila jeho meno zneistel. Potrebovala som ho ukľudniť a tak som znovu prehovorila.

„Nemusíte sa ma báť, som len obyčajná študentka ktorá potrebuje Vašu pomoc. To čo robíte vo svojom voľnom čase nie je môj problém."

„Čo odo mňa chceš?"

„Potrebujem informácie o istom mladom mužovi."

„Ja ti nebudem robiť žiadneho dohadzovača."

Zdvihol sa a chystal sa na odchod keď som na stôl hodila mešec. V tej chvíli sa zastavil a premeriaval si ma pohľadom. Naspať sa usadil a čakal čo poviem.

„Christopher Leon."

„Čo všetko potrebuješ vedieť?"

„Všetko, úplne všetko. Hlavne ma zaujímajú veci ktoré nevie ani on sám."

Vypila som svoju ohnivú whisky, postavila sa a dodala: „Presne o týždeň to chcem mať na tomto stole. Pokiaľ ma ale okradneš, ministerstvo bude isto zaujímať kde sa práve nachádzaš."

Potľapkala som ho po pleci a odišla. Vyšla som do chladného prostredia a vdýchla čerstvý vzduch. V totálnej tme som sa pobrala naspäť do hradu a dávala si nesmierny pozor nato aby ma nikto nevidel. Bolo už veľa hodín a tak moja prechádzka bola v princípe nelegálna. V hrade som sa zamiešala medzi skupinku študentov ktorá mala namierené do Veľkej siete. Vyhľadala som Maiu a išla sa posadiť ku nej.

„Pre Merlina kde si bola?"

„Prejsť sa."

„Cítiť z teba alkohol a cigarety. Dosť pochybujem, že si sa bola len prejsť."

Zobrala som si sendvič a ignorovala jej poznámku. Dojedla som a mala v pláne sa vrátiť do izby ale Maia chcela vedieť viac. Celú dobu som počula ako ide za mnou ale na chodbe bolo až príliš veľa študentov a tak si nedovolila to riešiť. V momente ako sa na mojej klubovni zavreli dvere začala vyzvedať.

„Rawen povieš mi teda kde si bola? Som tvoja najlepšia priateľka a dobre vieš, že mi na tebe záleží."

„Nechcem sa o tom teraz rozprávať."

„S týmto ani nezačínaj až príliš dobre ťa poznám a viem čo táto veta znamená. Budeš to odkladať do tej doby kým nato nezabudnem. Ja ale nemám v pláne z tadiaľto odísť kým mi to nepovieš. Očividne sa stalo niečo vážne keď mi to nechceš povedať. Tak sa ťa ešte raz pýtam, že kde si bola?"

Zo skrinky som vytiahla fľašu s alkohol ktorý som naliala do pohárika a odpila si. Viem si predstaviť ako bude vyvádzať keď zistí kde som bola a tým pádom nemôžem byť úplne triezva.

„V podniku U kančej hlavy."

„Tak to si zo mňa robíš srandu však? Si normálna? Čo si tam sama vôbec robila? Nemôžeme tam chodiť, je to zakázané a nebezpečné."

„Ukľudni sa, som dospelá a nič sa mi nestalo. Nechápem prečo to až tak prežívaš."

„Lebo mi na tebe záleží a nechcem aby sa ti niečo stalo."

Maia mi z ruky vytrhla fľašu a usadila sa ku mne na gauč. Jej sklamaný pohľad smeroval ku kozubu z ktorého išlo príjemné teplo. Trápilo ma, že sa hnevá ale už sa stalo a navyše som tam proste musela ísť. Alkohol sme si nejakú dobu presúvali medzi sebou a tak netrvalo dlho, a obidve sme boli mierne opité. V tej chvíli zo mňa opadol všetok strach a ja som jej porozprávala o tom celom čo sa mi za poslednú dobu stalo.

„Prečo si mi tom Christopherovi nepovedala skôr?"

„Neprišlo mi to dôležité."

„Podľa toho, že si bola v tom nechutnom podniku to je dosť dôležité."

„Ja len, je na ňom niečo zvláštne a ja musím zistiť čo to je. Hlavne ak ma ide vydierať s vecami ktoré o mne vie, potrebujem niečo čím sa budem voči nemu povedzme brániť."

„Tak to teda dáva perfektnú logiku."

Obe sme sa nahlas zasmiali a pokračovali v bežnej debate.