Draco Malfoy

23.

Draco

Zobudil som sa s nesmiernou bolesťou hlavy a snažil som sa rozpamätať čo sa stalo. Pozeral som sa na hodiny a zistil, že je len päť hodín. Sťažka som sa zodvihol a vošiel do kúpeľne. Opláchol som si tvár a zapozeral sa do svojho odrazu v zrkadle. Vyzeral som totálne príšerne. Keď som započul hluk zo spoločenskej miestnosti vybehol som z kúpeľne aby som zistil čo sa deje. Pri dverách kľačala Raven a zbierala knihy ktoré boli rozhádzané po dlážke.

„Kde si bola?"

„Myslím si, že je to dosť očividné. Bola som si požičať knihy z knižnice na skúšky."

„Prečo tak skoro?"

Nechápavo sa na mňa pozrela a tvárila sa, že nad niečím premýšľa. Po chvíli sa však doširoka usmiala a prehovorila: „Musím ti niečo objasniť," zodvihla poslednú knihu a pokračovala, „Je piatok večer."

„Nemôže byť piatok, keď som išiel včera spať bola stále streda. Prestaň si zo mňa robiť srandu lebo toto ma už ozaj nebaví."

„Ja to ale myslím smrteľne vážne, prespal si celé dva dni."

Nemal som najmenšie tušenie ako sa to mohlo stať. Uvedomoval som si však, že som zameškal hodinu elixírov kde sa mali opakovať veci na najbližší test. Rawen sa len škodoradostne usmievala a ja som mal chuť ju roztrhať v zuboch. Prečo ma nezobudila a hlavne ako je možné, že som spal tak dlho? Prehodil som si cez seba hábit a odišiel z miestnosti. Potreboval som prísť nato čo sa na tej akcii stalo a tak som odišiel slizolinskej klubovne. Všade sa nachádzalo veľa študentov ale na gauči sedel Blaise s Crabom a niečo študovali. Prisadol som si ku nim a čakal kým si ma všimnú.

„Som rád, že ťa konečne vidím. Myslel som si, že keď ťa konečne pustili z nemocnice tak už nebudeš školu ďalej vymeškávať."

„Blaise ale ja som nemal v pláne vynechať ďalšie hodiny. Len sa mi nejakým zázrakom podarilo prespať posledné dva dni."

„Bol si len vyčerpaný z tej liečby alebo niečo také."

„Asi máš pravdu, nechápem prečo to tak riešim keď sa v princípe nič nestalo."

V momente ako som to dopovedal niekto prišiel ku nám a na stôl položil malú sklenenú ampulku. Zdvihol som zrak a zahľadel sa do tváre človeka ku ktorému som cítil nesmiernu nenávisť.

„Čo ty tu chceš?"

„Ukľudni sa, pokiaľ dobre viem tak stále patrím do tejto fakulty a tým pádom tu môžem byť. Navyše som sa neprišiel hádať. Chcem ťa len varovať pred tým tvojim novým objavom, lebo nabudúce prespíš dlhšie ako len dva dni."

S týmito slovami sa otočil na päte a odišiel. S chalanmi sme na seba len hádzali nechápavé pohľady.

„Kto je tvoj nový objav?"

„Na tej akcii som si síce zobral pitie od tej Maii ale myslím si, že hovoril o Rawen."

„To nie je možné, ja ju poznám a nie je schopná niečoho takého."

„Poslednú dobu všetko čo sa mi stane tak ona je tá ktorá za to môže. Tak mi teraz povedz, že si si istý tým aký je Rawen anjelik."

„Tak teda uznávam, že možno máš pravdu ale musím sa s ňou o tom porozprávam. Teraz to nerieš a zober si tú knihu, lebo pokiaľ nespravíš ten test tak budeš mať problém."

Načiahol som sa po knihe elixírov a otvoril ju hneď na začiatku. Snažil som sa poriadne sústrediť na jednotlivé slová ale nedokázal som to. Každú vetu čo som prečítal som v momente zabudol a to všetko kvôli nemu. Stretnutie s ním vo mne opäť vyvolalo tú starú nenávisť. Myslel som si, že už to prešlo ale očividne som sa poriadne mýlil. Keď mi pred pár rokmi zobral niekoho na kom mi tak veľmi záležalo niesol som to ťažko. Teraz to vyzerá tak, že chce z môjho života zobrať aj Rawen. Tento krát ale nedopustím aby mi zas ublížil a jej sa za žiadnych okolností nevzdám.