Draco Malfoy

17.

Draco

Nervózne som sa prechádzal po prefektskej a uvažoval nad tým prečo zrovna ja musím zastupovať Raven. Hlavne čo sa s ňou stalo? Podľa záznamov je to povedzme vzorná študentka a školu nevymeškáva. Celá situácia mi prišla nejak zvláštna a preto som sa rozhodol, že musím zistiť čo sa stalo. Vybehol som z izby a namieril si to do našej klubovne. Všade bolo poriadne rušno a veľa ľudí ale zničeného Blaisa som si všimol hneď. Sedel vzadu pri kozube a zamyslene sledoval určitý bod v knihe z astronómie. Podišiel som ku nemu a až vtedy som si všimol fotku ktorú mal položenú na jeden zo stránok. Bol na nej s Raven a obidvaja boli očividne šťastní.

„Blaise potrebujem sa ťa na niečo opýtať."

V momente ako si ma všimol rýchlo zabuchol knihu a čelo sa mu zvraštilo. Nevyzeral veľmi nadšene ale ja som to proste musel zistiť.

„Kde je Raven?"

„Doma."

„Ale prečo? Prečo nie je v škole?"

„Draco toto sú otázky na ktoré ti odpovedať nebudem ani teraz ale ani potom. Takže mi s tým daj pokoj."

Mierne podráždený sa zodvihol a odišiel. Musí to byť niečo zlé keď mi o tom nechce povedať. Vyšiel som z klubovne a namieril si to do svojej dočasnej izby. Celú cestu som uvažoval nad tým ako zistím čo sa stalo. Nedával som však pozor a do niekoho narazil. Zdvihol som svoj pohľad zo zeme a zaostril na nízke dievča. Mala blonďavé vlasy, hnedé oči a Bystrohlavský hábit. Chvíľu som uvažoval nad tým z kadiaľ ju poznám a potom mi to došlo.

„Ty si dobrá kamarátka s Raven však?"

Dievča len letmo prikývlo ale ja už som si bol úplne istý. Niekoľko krát som ich videl spolu a mal som pocit, že ich vzťah je až moc priateľský.

„Potrebujem vedieť čo s ňou je a to hneď."

„Tak to ťa sklamem lebo osobné informácie nepodávam."

Vedel som, že z tohto dievčaťa to pôjde ešte horšie ako z Blaisa a tak mi neostávala iná možnosť ako použiť kúzlo Legilimens ktoré ma naučila Bellatrix. V momente som videl Raven ležiacu na posteli, niečo rozprávala svojej kamarátke ale nedokázal som to pochopiť.

„Si normálny? Po prvé je to nelegálne a po druhé si totálny kretén. Je to moje súkromie a ty sa tam nemáš čo pchať."

„Tak mi povedz čo jej je lebo som schopný to spraviť zas."

„Vyzerá to tak, že sa nám tu niekto zaľúbil," začala sa poriadne hlasno smiať a mňa to prestávalo baviť.

Silno som ju chytil za lakeť a ťahal do izby. Protestovala ale bolo jej to zbytočné. Hodil som ju na gauč a sledoval jej vystrašený výraz. Až teraz mi došlo, že sa volá Maia, zdalo sa mi, že bola niekoho sestra ale nie som si istý koho. Hlavne to teraz nemám chuť riešiť, potrebujem čo najskôr zistiť čo sa jej stalo.

„Povedz mi to inak ti fakt ublížim."

„Ale veď už sa ukľudni. Povráva sa o tebe čokoľvek ale mne to je jedno. Môžeš ma vydierať, ublížiť mi ale nič zo mňa nedostaneš. Nie potom ako si sa ku nej zachoval."

„Veď som jej nič nespravil, dajme tomu, že mi na nej záleží."

„Hlúposť. Tebe nezáleží na nikom."

„Takže hlúposť? Prečo si myslíš, že ma tak zaujíma čo sa s ňou deje? Keby mi je ukradnutá tak to od teba nezisťujem."

Jej výraz sa v priebehu pár minút zmenil. Už nebola vystrašená, bola odhodlaná mi vzdorovať. Kúsok mi to pripomínalo Raven. V momente ako moje myšlienky zablúdili k nej som ani nezaváhal a zas použil to prekliate kúzlo. Zas som videl tú zničenú Raven na posteli. Snažila sa usmievať ale nešlo jej to. Nedokázal som sa sústrediť na slová ktoré rozprávala. Proste to nešlo.

„Dobre poviem ti to ale už s tým prestaň lebo mi začínaš poriadne liezť na nervy. Raven mala povedzme nehodu, niekto jej ublížil ale ako si mohol vidieť tak žije a je v poriadku. Nejakú dobu bude oddychovať a potom sa vráti do školy. Dúfam, že ti to stačilo a ja odchádzam."

Po tým slovách som sa nedokázal zdvihnúť z kresla. Maia stihla odísť a ja som len uvažoval nad tým čo som sa práve dozvedel.