Draco Malfoy

2.

Blaise Zabini

Potichu som vošiel do slizolinskej klubovne a dúfal, že všetci už budú spať, a ja nebudem musieť nikomu nič vysvetľovať. Nanešťastie som sa mýlil lebo hneď ako som vošiel do izby padli na mňa spýtavé pohľady mojich spolubývajúcich. Všetci sedeli na svojich posteliach a preberali školské povinnosti.

„Kde si bol tak dlho?" začal vyzvedať Draco.

„Bol som len sám von. Nič také zaujímavé som nerobil."

„Prečo ti neverím? Ja viem prečo. Lebo v momente ako si vošiel do izby bolo cítiť vôňu ktorá pochybujem o tom, že patrí tebe."

„Možno som sa cestou o niekoho obtrel."

„Zabini prestaň zo mňa robiť debila. Bol si mimo hradu niekoľko hodín a myslíš si, že ti uverím historku o tom ako si bol sám?"

„Aj keby som nebol sám, je to moja vec s kým sa stretávam tak ma tu prestaň vypočúvať a daj mi s tým konečne pokoj."

Nemal som chuť to s ním rozoberať tak som si ľahol do postele a pokúsil sa zaspať. Naokolo však bol hluk a tak sa mi to nejakú dobu nedarilo. Ráno som sa zobudil nevyspatý a podráždený. Osprchoval som sa a odišiel na raňajky. Neskôr nesledovalo niekoľko nudných hodín a po nich sme sa s Dracom vybrali na nádvorie. Sedeli sme na lavičke a ja som sa na okolo idúcich snažil naučiť nové zaklínadlo silencio. Vôbec mi to však nešlo a ja som začínal byť poriadne nervózny keď som si zrazu všimol Raven ako sa niekam ponáhľa. Zdvihol som sa a vybral sa jej smerom, keď si ma všimla úplne zastala.

„Ahoj," pozdravil som ju s úsmevom.

„Ahoj."

„Kam teraz ideš?"

„Mám tréning, za chvíľu sú tu tie preteky a ja mám pocit, že som úplne slabá."

„Načo trénuješ? Veď v muklovskom svete môžeš nenápadne použiť nejaké kúzlo ktoré by ťa spravilo rýchlejšou a máš to vyhrané."

Za toto ma tresla do ramena a dodala: „Trénujem lebo ma to baví a chcem byť najlepšia bez kúziel. Navyše keď som vo vode cítil sa úžasne, mal by si to niekedy skúsiť lebo netušíš o čo prichádzaš."

„Kým som ťa nepoznal tak som ani nevedel, že na Rokforte sa nachádza nejaký bazén a prepáč ale utopiť sa vážne nechcem."

„Musím už ísť, tak sa vidíme zajtra."

Obaja sme sa na seba pozreli takým zvláštnym pohľadom a aj keď naokolo bolo veľa ľudí, objali sme sa na rozlúčku. Ona odišla a ja som sa vrátil ku Dracovi ktorý v momente prepol na svoj vypočúvací mód a začal mi klásť veľa otázok.

„Kto to do Merlina bol?"

„To bola Raven Max Branwellová."

„To je to dievča s ktorým si bol včera von?"

„Áno, to je to dievča."

„Prečo si mi o nej nič nepovedal?"

„A čo som ti mal povedať?"

„Napríklad to, že máš novú a naozaj veľmi peknú priateľku?"

„Fuj nie. Si normálny? Nechodíme spolu a ani nikdy nebudeme."

„Takže je voľná."

„Draco opováž sa jej dotknúť lebo prisahám, že ťa namieste zabijem."

„Veď spolu nie ste a ani ju nechceš tak aký je problém?"

„Problém je taký, že ty by si ju využil a poslal kade ľahšie a to ja nedovolím. Daj jej pokoj."

Nahnevaný som odišiel do izby. Draco ma svojimi poznámkami nesmierne vytočil. Poznám aký je to sukničkár a nedovolím aby mojej sestre ublížil. Nahnevane som sedel na knihami a snažil sa učiť ale na jediné čo som myslel bolo to, že musím chrániť Raven. Bola to moja o kúsok mladšia sestra a od momentu ako som ju stretol som vedel, že ju musím chrániť.