Draco Malfoy

32.

Rawen

„Páči sa ti? Ako to, že sa ti páči? Teda myslíš to tak, že sa ti páči alebo ako to myslíš?" Počúvala som Maiu, ktorá pochodovala po izbe a dávala mi tieto hlúpe otázky, na ktoré som nemala odpoveď.

Nemala som odpoveď na jej otázku aj keď som si to veľmi priala. Od momentu ako ma oslovil na veži som ho nevedela dosť z hlavy. Situácii nepomohlo ani to, že sme sa hrali na blízkych priateľov aj keď sme nimi ani v najmenšom neboli. Toto divadlo práveže všetko len zhoršilo. Bola som zrazu malé naivné a pravdepodobne zamilované dievča. Zamilované? Nemohla som si tento cit pripustiť. Nie potom všetkom, hlavne nie potom čo sa celú dobu na škole snažím hrať na to drsné dievča.

„Zabudni nato, že som ti vôbec niečo povedala. Nepáči sa mi a už vôbec ku nemu nič necítim."

„Kto tu vravel o citoch?"

V tejto chvíli som samú seba preklínala za slová, ktoré zo mňa vyšli. Nezvládla som situáciu a proste som utiekla z miestnosti na miesto kde to medzi nami celé začalo. Stála som tam a uvažovala čo robiť keď ma prerušili kroky. Otočila som sa za zvukom a zapozerala sa do jeho očí. Robil mi to ešte viac náročnejším.

„Hľadal som ťa."

„To mňa aleže vôbec nezaujíma. Kým nedostanem odpovede tak sa s tebou odmietam baviť."

„Toto som ti už raz vysvetlil. Proste nemôžem."

„Ak nie tak sa my dvaja vážne nemáme o čom rozprávať."

Dúfala som, že odíde lebo ja som sa v tejto chvíli nedokázala ani pohnúť. On nakoniec začal kráčať ale nie preč. Jeho kroky smerovali mojim smerom a ja som nechápala čo sa práve deje. Bol až nebezpečne blízko a ja som tam len stála a čakala čo chce spraviť. Zastal len pár centimetrov odo mňa, jednu ruku si položil na môj bok a druhou mi vošiel do vlasov. Nedal mi však žiaden čas na pochopenie situácie a ani neviem ako svoje pery priložil na tie moje. Jeho bozky boli plné vášne a túžby. Zrazu sa však odtiahol a jednoducho odišiel. Bez jediného slova, či vysvetlenia toho čo sa práve stalo ma tam nechal samú.

Ten chlapec si zo mňa vážne robí srandu. Som už z neho neskutočne zmätená a prestáva ma to baviť. Potrebujem vymyslieť niečo čo by celú túto situáciu vyriešilo a hlavne mi dalo odpovede. Rozhodla som sa, že krátka prechádzka po hrade mi prospeje pri utriedení myšlienok. Mala som jediné šťastie, že ako hlavná prefektka som si to mohla takto neskoro po večierke dovoliť.

Blúdila som po chodbách dlhšie ako som plánovala a navyše mi to vôbec nepomáhalo. Moja hlava bola ešte viac stratená z myšlienok, ktoré sa tam nachádzali. Preto som sa oprela o chladnú kamennú stenu a s povzdychom som sa zošuchla až na podlahu. Sedela som tam a objímala si kolená keď môj pohľad padol na dvere neďaleko odo mňa. Nachádzala som sa len kúsok od učebne profesora Snapa.

V tej chvíli som na to konečne prišla. Potrebujem odpovede a hlavne vedieť pravdu a keďže je Christopher tak hrozne zaťatý a nič mi nepovie, tak toto je moje jediné riešenie.

„Musím dokončiť Veritaserum," zašomrala som si popod nos.

Hneď potom som vyletela zo studenej podlahy a rozutekalasa do svojej izby. V spoločnej miestnosti už bola tma a tak somusúdila, že Draco išiel spať. Zapálila som drevo v kozube a z tašky,ktorú som mala pohodenú pri gauči si vytiahla učebnice. Dlho do noci som študovalapoznámky od profesora a snažila sa ich doplniť informáciami, ktoré som hľadalavo všetkých knihách. Aj keď som mala síce tento elixír už skoro hotový, chcelasom o ňom vedieť úplne všetko.