Draco Malfoy

21.

Rawen

Môj plán zatiaľ vychádzal perfektne. Potrebovala som si Draca čo najviac znepriateliť aby sa sám vzdal svojho prefektského miesta. Nechcela som ho vo svojej prítomnosti viac ako to bolo nevyhnutné.

„Rawen som taká rada, že si konečne naspäť," prehovorila Maia ktorá sa zrazu zjavila pri mne.

„Ja zas taká nadšená nie som."

„Ak je to len kvôli tomu indivíduum tak si z toho nič nerob. Zvládla si už aj horšie veci ako nejakého rozmaznaného a namysleného chalana."

„Veď už to riešim."

„Toto neznie dobre. Podľa toho ako ťa poznám a to ťa poznám dobre to pre neho nedopadne príjemne."

„Práve umiera v nemocničnom krídle," oznámila by som akoby nič ale keď som si všimla jej vystrašený pohľad ešte som dodala, „ukľudni sa, len som mu mierne znepríjemnila najbližšie dni. Nič vážne som mu nespôsobila ale aj k tomu sa dostaneme."

„Takže už máš plán s názvom: Ako čo najviac ublížiť Dracovi?"

„Presne tak."

Nasledujúce dni som si pomerne užívala samotu. Keď mi však Blaise po raňajkách oznámil, že Draca dnes pustia moja dobrá nálada bola preč. Chcela som Dracove zotavovanie sa ešte viac znepríjemniť a tak som u nás usporiadala takú menšiu párty. Vošla som do spoločnej miestnosti a podľa zavretých dverí usúdila, že Draco je už naspäť. Išla som sa teda nachystať na párty z ktorej som mala nesmiernu radosť. Obliekla som si obtiahnuté čierne šaty, vlasy učesala do vysokého copu a na tvár naniesla jemnú vrstvu make-pu. Niečo pred šiestou už prišli skoro všetci ktorých som pozvala. Stála som pri krbe a sledovala ľudí v miestnosti ako sa bavia.

„Vysvetli mi čo má toto znamenať."

S úsmevom som sa otočila na nahnevané Draca a prehovorila: „Spravila som párty na počesť tvojho vyliečenia. Mal by si mi byť vďačný."

„Keby nebolo teba, žiadne liečenie by som nemusel absolvovať."

„Prestaň sa na mňa hnevať a choď sa baviť. Takto len ničíš atmosféru a hlavne moju náladu," vybrala som sa po alkohol ale ešte som sa otočila jeho smerom a dodala, „Pokiaľ sa ti niečo nepáči som si istá, že ťa tvoji kamaráti príjmu naspať do vašej izby."

Chcela som pokračovať vo svojej ceste ale Draco ma chytila za zápästie a pritiahol si ma ku sebe.

„Tak o toto ti ide? Chceš aby som tu nechal prázdnu izby a vzdal sa svojho prefektského miesta. Nerád ti to hovorím ale mne sa tu celkom začína páčiť a nemám v pláne z tadiaľto za žiadnych okolností odísť."

„To sa ešte uvidí."

Žmurkla som na neho a odišla za Maiou ktorá si práve nalievala džús.

„Niečo od teba potrebujem."

Chytila som jeden z pohárov a naliala do neho alkohol. Z vrecka vytiahla malú kapsulu a jej obsah som vyliala do pohára.

„Chceš aby som zabila Draca?"

„Chcem len aby si prišla za ním s tvojim krásnym úsmevom a ponúkla mu drink. Nemusíš sa báť, nezabije ho to aj keď by som si to asi priala. Len sa náš sladučký Draco vyspí ako taká šípová Ruženka. Bude potrebovať veľa energie, keďže mám v pláne ho úplne zničiť. Takže mu v princípe pomôžeš."

Maia len prekrútila očami a zobrala pohár. Ja som sa usadila do kresla a sledovala situáciu. Draco vedel, že sme kamarátky ale dievča ako Maia by nikto nepodozrieval z niečoho nekalého. Stačilo jej prehodiť vlasy, dotknúť sa jeho hrude a už ho mala kde chcela. S radosťou si od nej zobral pohárik a na ex ho vypil. Chvíľu sa ešte rozprávali ale Maiu si neskôr odviedol nejaký z chalanov. Vedela som, že chvíľu potrvá kým to začne účinkovať a tak som sa rozhodla prejsť. Po schodoch som vošla do astronomickej veže a oprela sa o zábradlie.

„Hlavná prefektka ktorá porušuje pravidlá. Myslím, že nie si dobrým príkladom pre ostatných."

Hlas ktorý ma vyrušil zo zamyslenia ma nesmierne vystrašil. V momente som sa otočila za osobou ktorá ku mne prehovorila. Dotyčnému som však nevidela do tváre, keďže stál dosť ďaleko odo mňa. Ten hlas mi tiež nikoho nepripomínal a tak som nemala najmenšie tušenie o koho ide. Na sekundu som zahliadla jeho črty keď škrtol zápalkou ktorou si pripálil cigaretu.

„Keď sa ideme rozprávať o porušovaní pravidiel tak dobre vieš, že v škole je zakázané fajčiť."

„V škole je tiež zakázané mať zvieratá väčší rozmerov a pokiaľ dobre viem tak za tetovanie by študenta v momente vyhodili."

Dobre som vedela o čom rozprával ale nechápala som z kadiaľ to vie. Okrem pár študentov nikto nemal najmenšie tušenie ani o Rilym a o mojich tetovaniach už vôbec nie. Snažila som sa premýšľať nad tým z kadiaľ to všetko vie ale nemohla som na nič prísť.

„Takže si myslím, že som oproti tebe vo výhode pokiaľ by si náhodou chcela utekať za niektorým z profesorov."

„Nemám potrebu za nikým utekať, predsa je to len tvoja vec čo robíš vo voľnom čase."

„Niekto tu asi nečítal povinnosti prefektov. Rád ti teda objasním jeden z odstavcov. Pokiaľ niektorý z prefektov natrafí na porušenie pravidiel je povinný to okamžite nahlásiť prvému z profesorov ktorého nájde. Takže hlavná prefektka porušuje svoje povinnosti. Čím si sa vôbec zaslúžila túto funkciu?"

„Prestaň do mňa rýpať inak to pre teba nedopadne dobre."

„Aj mne hodíš niečo do pitia alebo použiješ nejaké zaujímavé zaklínadlo? Ja nie som Draco."

Nechápala som z kadiaľ to všetko o mne vie ale desilo ma to. Skôr ako som stihla nejako reagovať, zahasil dofajčenú cigaretu a už ho nebolo. Ja som tam len zmätene postávala a snažila sa pochopiť čo sa práve stalo. Ešte chvíľu som nad tým uvažovala ale keď som sa začala triasť od zimy rozhodla som sa pre návrat do izby. Kráčala som chodbami a bola viac opatrná ako obvykle, keďže pocit toho ako ma niekto sleduje neprestal ani keď som sa uistila, že v mojej blízkosti nikto nie je. Vošla som do miestnosti kde sa už nikto nenachádzal. Teda na gauči ležal rozvalený Draco ale toho nezobudilo ani poriadne hlasné tresnutie dverami. Vyzeralo to tak, že ten elixír fungoval. Nechala som ho tak a sama si išla ľahnúť.