Draco Malfoy

22.

Rawen

Ráno bolo pre mňa ozaj ťažké. V noci som skoro vôbec nespala, keďže som premýšľala nad tým čo sa stalo na astronomickej veži. Musela som zistiť kto to bol a z kadiaľ o mne vie toľko informácií. Sťažka som sa zdvihla z postele a zamierila si to do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu, obliekla sa, upravila a vybrala sa do veľkej siene. Ešte pred odchodom z izby som si všimla Draca ktorý od včera nezmenil svoju spiacu polohu. Prechádzala som prázdnymi chodbami a užívala si tento kľud. Čakala som však, že príchodom do veľkej sieni sa to zmení ale nie. Celkovo sa tu nachádzalo len zopár študentov čo ma dosť prekvapilo. Usadila som sa na svoje miesto, natrela si toast lekvárom a otvorila knihu. Začítala som sa do jednej z kapitol a tak keď si ku mne niekto prisadol som si to ani nevšimlo. Z čítania ma vyrušilo až hlasné odkašlanie. Otočila som sa a vedľa mňa sedela Maia.

„Si tu skoro."

„Všimla som si, že tu nikto nie je ale celkom mi to vyhovuje. Potrebujem chvíľu kľudu."

„Ak sa ma chceš zbaviť tak máš smolu lebo ja sa celkom nudím."

„Nechcem sa ťa zbaviť len som potrebovala premýšľať."

„Premýšľať nad istým blonďavým chlapcom alebo nad testom z elixírov?"

„Test z elixírov je až o týždeň a Draco ma teraz nezaujíma. Ja len no, včera som niekoho stretla."

„Niekoho očividne veľmi zaujímavého, keďže si dnes taká zvláštna."

„Ja ale neviem kto to je a ani ako vyzerá ale to je jedno. Budem už musieť ísť, večer sa môžeme porozprávať."

Zobrala som knihu a vybehla z veľkej siene. Uvedomila som si koľko je hodín a potrebovala som sa ešte porozprávať s profesorom Snapom. Vošla som do miestnosti a zaklopala na jeho dvere.

„Slečna Branwellová, naša hodina začína až za dvadsať minút. Tak prečo ste tu tak skoro a nenecháte ma v pokoji dopiť si čaj?"

„Potrebujem sa s vami porozprávať. Asi ste si všimli, že som nejakú dobu chýbala. Budúci týždeň máme ten test a potom nasledujú skúšky. Ja len nechcem mať niečo zameškané a tak by som vás chcela poprosiť o doučovanie."

„Ste jedna z mojich najlepších študentiek a váš odhad pri miešaní elixírov je veľmi dobrý. Preto nechápem načo potrebujete moje doučovanie. Tých pár hodín si viete dobrať aj sama."

„Ja len nechcem nič riskovať."

„Slečna Branwellová mám pocit, že ku mne nie ste úprimná. Pokiaľ niečo chcete tak mi to povedzte na rovinu lebo na toto vážne nemám čas."

„Chcem aby ste ma učili veci ktoré nie sú zahrnuté do našich študijných osnov."

„Žiadate ma o niečo čo je protizákonné. Povedzte mi prečo sa chce učiť veci ktoré sú mimo osnov."

„Lebo všetko čo nás učíte už dávno viem. Prečítala som všetky knihy ktoré ste nám odporučili ale aj tak mám pocit, že neviem dosť."

„Už dávnejšie som si všimol vašu vášeň pre tento predmet ale myslel som si, že to len hráte. Dajte mi pár dní na rozmyslenie a potom sa uvidí."

„Ďakujem vám."

Usmiala som sa a vyšla z jeho kabinetu. V triede však už bolo niekoľko študentov a tak som sa usadila na svoje miesto. Po chvíli vyšiel Snape a začal hodinu. Hodina skončila na moje prekvapenia až príliš skoro a tak som sa rovno pobrala na bazén. Na moje potešenie sa ani tam nenachádzalo veľa študentov a tak som si v pokoji odplávala to čo som potrebovala.

Zvyšok dňa som v princípe nič nerobila. Teda okrem toho, že som Dracove veci pomocou zaklínadla poschovávala v princípe po celej škole. Viem, že veci čo robím sú vhodné tak pre prvákov ale na začiatok aj to stačí. Navyše sa teším na moment keď sa konečne preberie a okrem vecí čo má na sebe nebude mať vôbec nič. Vonku začínala byť tma a ja som sa mala mať službu. S nechuťou som vyšla na chodbu a začala sa pomaly prechádzať. Našťastie kľud ktorý bol od rána pretrvával aj v týchto neskorých hodinách a tak aj keď som prešla niekoľko poschodí nič zaujímavé sa nikde nevialo. Zostávalo mi už len skontrolovať astronomickú vežu a tak som si vyšla všetky tie schody. Nepríjemne tam fúkal vietor ale mňa zas očaril ten výhľad na skoro zapadnuté slnko a tak som sa rozhodla tam chvíľu pobudnúť. Keď však nastala totálna tma, rozhodla som sa vrátiť. Otočila som sa ale skôr ako som sa stihla pohnúť všimla som si osobu. Dúfala som, že to nie je dotyčný zo včera ale v momente ako prehovoril bolo mi to jasné.

„Hlavná prefektka znovu sa stretávame. Nečakal som, že ťa uvidím takto skoro."

„Nemám na teba náladu."

„Niekto sa nám hnevá. Myslím si, že s úsmevom vyzeráš lepšie ako s takouto zamračenou tváričkou ale to je vlastne jedno. Asi chápem, že sa na mňa hneváš. Tiež by som sa hneval keby o mne niekto vedel veci ktoré nemá. Hlavne teba trápi to ako je to možné, že tieto veci viem. Zapamätaj si ale, že som ešte ani nezačal. Mám pocit, že poznám tvoje najväčšie tajomstvá a ty s tým nič nezmôžeš."

„Prečo mi to robíš?"

„Presne preto prečo ty robíš tie veci Dracovi."

„Ja sa ho chcem len zbaviť."

„Nie. Ty sa ho nechceš len zbaviť. Teba baví mu ubližovať, páči sa ti keď trpí a je v princípe bezradný. Baví ťa to, že máš nad ním moc a to len kvôli tomu čo ku tebe cíti."

„Draco nedokáže cítiť ku nikomu nič."

„To je tvoj názor ale zamysli sa nad tým prečo sa silou mocou drží funkcie ktorú tak neznáša."

Otočila som sa naspäť a rukami sa oprela o zábradlie. Uvažoval som nad tým čo povedal ale nemala som z Draca taký pocit. Aj keď ho v princípe vôbec nepoznám ale z môjho pohľadu to nebol typ chalana ktorý by sa dokázal len tak zamilovať.

„Je tu síce pekne ale pre hlavnú prefektku dosť nebezpečne a hlavne v mojej prítomnosti." Zašepkal mi do ucha a ja som si až vtedy uvedomila, že je jeho telo natlačené na mojom.

„Keby mi chceš ublíž tak už to dávno spravíš. Nemyslím si, že by si ma pred tým varoval."

„To sa ešte uvidí či ťa budem varovať pred tým ako niečo urobím."

Chvíľu za mnou ešte stál ale netrvalo dlho a zas len tak vyparil. Najhoršie na tom bolo to, že ja som stále netušila kto to je.