Draco Malfoy

18.

Draco

Nejakú dobu som ešte sedel na kresle a sledoval dvere do jej izby. Chcel som sa zdvihnúť a ísť sa tam pozrieť ale nedokázal som to. Bol som zo seba dosť prekvapení. To čo so mnou porobilo to dievča nedokázala žiadna iná. Neustále som na ňu musel myslieť a zaumienil som si, že za každú cenu bude len moja. Po chvíli uvažovania som sa konečne postavil a odišiel do kúpeľne, aspoň toto je pre mňa nejaká výhoda. Po príjemnou kúpeli som si už len zaliezol do postele a po chvíli zaspal.

Ďalšie dni boli pre mňa nesmierne vyčerpávajúce. Stále nejaké stretnutia s prefektmi, dozor na chodbách, zapisovania každej udalosti čo sa udiala a následne diskutovanie s profesorkou McGonagallovou. Nechápal som ako to to dievča dokáže všetko zvládať.

„Draco, zháňa ťa McGonagallová," zakričala na mňa Pansy keď sa vychádzal z veľkej siene.

„Kde je?"

„U seba. Inak nepreháňaš to s tou tvojou novou prácou? Lebo stretnúť ťa inde ako na hodine je momentálne nemožné."

„Je to len na krátku dobu a potom budem celý váš."

Usmial som sa na ňu a vybral sa za McGonagallovou. Zaklopal som na jej dvere a po chvíli vošiel dovnútra.

„Pán Malfoy sadnite si. Chcela by som sa vás opýtať ako zatiaľ zvládate funkciu ktorú som vám pridelila."

„Je to dosť náročné a tak sa teším na chvíľu keď sa vráti hlavná prefekta."

„To som s vami potrebovala prediskutovať. Keďže je táto práca ako sám vravíte taká náročná, budete ju robiť aj naďalej s prefektkou Branwellovou."

„To nemyslíte vážne. Ja na toto nie som a ozaj sa mi to už nechce robiť."

„Ja s vami ale o tomto nediskutujem. Rozhodla som sa a tak to aj bude, to či sa vám to páči alebo nie mi je jedno. Takže prestaňte spochybňovať moje rozhodnutia. Teraz sa vráťte ku svojej práci inak budem nútená vyvodiť pre vás nepríjemné následky."

Nahnevane som sa zodvihol a odišiel von. Toto ale nemôže myslieť vážne. Chcem si užívať svoj študentský život a nie sa starať o aktivity do ktorých mi nič. Táto škola mi poriadne lezie na nervy. Mal som poriadne zlú náladu ale v momente ako moje telo zasiahol nepríjemný chlad všetky moje myšlienky sa stratili. Vonku už bola tma ale ja som na svetle z lámp videl ako sneží. Ako je možné, že tento rok tak rýchlo uteká? Len teraz som sem prišiel a už je december. Na jednu stranu som rád lebo z tadiaľto veľmi rýchlo vypadnem. Na druhú stranu toto je miesto kde je aj ona. Navyše s ňou kvôli tej hlúpej funkcii budem musieť tráviť ešte viac času. Viem si predstaviť ten jej výraz keď to zistí. Isto nebude nadšená ale má smolu a ja sa pokúsim získať si jej pozornosť. Či bude chcieť alebo nie proste má smolu a poddá sa mi. Kráčal som už naspať do izby a mal som v pláne čo najskôr ísť spať, keďže je zajtra pondelok a mňa čaká veľa hodín. Otvoril som dvere a keď som si všimol tašku ktorá bola hodená veľa kresla. Celé mi to došlo až keď sa otvorili dvere na kúpeľni a do izby vošla Raven len v uteráku. V momente ako som ju uvidel som si všimol, že sa usmieva. Zrazu sa však pozrela mojim smerom a jej úsmev sa v momente stratil.

„Čo tu robíš? Hneď z tadiaľto vypadni inak to pôjdeme riešiť, lebo mi už ozaj lezieš na nervy."

„Nikam nejdem a môžeš si to riešiť s kým chceš ale nikto ti nepomôže."

„Ako to myslíš?"

Zo stoličky som zobral svoj hábit a hodil ho Raven. Tá si v momente všimla prefektský odznak. Hábit hodila na zem a s dupotom odišla do svoje izby. Poriadne tresla dverami a ja som počul ako niečo padlo na zem. Presne takto som si predstavoval, že bude reagovať. Len som sa nad tým celým pousmial a odišiel do svojej izby.