Draco Malfoy

26.

Draco

Práve som s Blaisom odchádzal z Veľkej siene. Dohodli sme sa, že hneď po večeri pôjdeme ku mne a preberieme nejaké veci. Práve som sa chystal povedať heslo keď mi na ústach skončila Blaisova ruka. Najskôr som nechápal o čo mu ide ale keď som z izby začul hlasný smiech, pochopil som prečo. Rawen sa rozprávala s nejakým dievčaťom a preberali totálne zbytočné témy. Teda až do momentu kým som nezačul svoje meno.

„Je zvláštny. Hlavne to ako sa ku tebe správa. Niežeby si sa ty ku nemu správala nejak extra pekne."

„V tejto chvíli mám úplne iné starosti. Mojou prioritou je o tom chalanovi zistiť čo najviac."

„Tebe sa páči."

„Tak pekný je ale niečo mi na ňom nesedí. Je taký tajomný a vie veci ktoré nevie nikto iný."

Nechápal som o čom sa rozprávajú. Hlavne čo za chalana sa motá okolo Rawen? V princípe ju skoro stále sledujem a nikoho som v jej blízkosti nevidel. Už som to dlhšie nevydržal, vyslovil heslo a vkročil do miestnosti. V momente ukončili svoj rozhovor a premeriavali si nás pohľadom. Nakoniec sa pozreli na seba a začali sa poriadne smiať.

„Vysvetlíte mi čo sa tu deje?"

„Do momentu kým ste neprišli sme sa rozprávali."

„Mohla by si mi aj povedať o čom."

„O tom aký si kretén."

Hneď ako to dopovedala, prepukli v ďalší hlasný smiech. Obidve ma poriadne nahnevali ale v momente ako som si na malom stolíku všimol prázdnu fľašku, pochopil som čo sa tu deje. S Blaisom sme nakoniec aj tak zaliezli do mojej izby a preberali totálne nepodstatné veci. Všetko bolo fajn až kým neprišiel s jednou otázkou.

„Stále sa ti páči však?"

Nemusel som ani len premýšľať nad tým okom rozpráva. Hneď som vedel, že sa ma pýta na Rawen. Nevedel som čo mu povedať, na jednu stranu ma nesmierne priťahovala a páčila sa mi ale veci ktoré mi za poslednú spôsobili boli neprístupné.

„Ja vlastne ani neviem."

„No tak, chcem vedieť pravdu. Navyše už som sa nejak zmieril s tým, že ste spolu niečo mali a pravdepodobne aj mať budete."

„Takže dostávam povolenie pretiahnuť tvoju sestru?"

„To som nepovedal. Ja len, že ak chce aj ona tak si robte čo chcela. Pokiaľ ale za mnou čo i len raz príde s tým, že si bol ku nej nepríjemný alebo jej nejak ublíž."

„Dobre. Chápem kam tým mieriš a nemusíš sa báť. Nemám v pláne jej ublížiť."

„Tak ja už pôjdem a vidíme sa zajtra v knižnici."

„Prečo by som ja mal ísť do knižnice?"

„Lebo potrebujeme vypracovať úlohu na herbológiu."

Na to zadanie som úplne zabudol. Nechcelo sa mi to robiť a už vôbec nie v nedeľu keď mám mať voľno. S totálne pokazenou náladou som si ľahol do postele. Premýšľal som nad tým ako to zajtra celé spracujem. Bolo však už veľa hodín a tak som sa prezliekol, a vrátil naspäť do postele. Dlhú dobu som sa pokúšal zaspať ale Rawen s jej kamarátkou viedli pomerne hlasný rozhovor a tak sa mi to vôbec nedarilo.

Ráno bolo ťažké. Bol som nevyspatý, so zlou náladou a nechuťou niečo dnes robiť. Nemal som však na výber a tak som sa nejak pozbieral. Vychádzal som z klubovne a mal pláne ísť rovno do knižnice. Našťastie som nikoho nikde nestretol a tak môj plán dopadol úspešne. V knižnici som už natrafil na svojich priateľov, ktorí už poctivo vypracovávali svoje zadania. Usadil som sa vedľa nich a tiež sa pustil do svojho.

Celý deň prešiel neskutočne rýchlo. Celú dobu som bol len v knižnici a nerobil nič iné okrem školských povinností. Nesmierne ma to nebavilo a tak keď som to mal hotové, som sa v princípe rozbehol do svojej izby. Našťastie som nestretol ani Rawen, niežeby som ju nechcel stretnúť ale dnes som už nemal chuť na nikoho. Zaliezol som si do postele a do piatich minút zaspal.

„Vstávaj, za desať minút ti začína hodina a ty ešte spíš."

Rozlepil som svoje podráždené oči a zapozeral sa na vysmiatu Rawen. Nechápal som prečo ma budí ale v momente ako som si všimol hodiny, mi to došlo. Vyletel som z postele, pomocou kúzla sa prezliekol, v kúpeľni si spravil rannú hygienu a už som utekal na hodinu. Vošiel som do triedy už po začatí ale očividne si nikto nič nevšimol a tým pádom bolo všetko v poriadku. Prvá dvojhodinovka histórie mágie prešla pomerne rýchlo. Ani som sa nenazdal a už sme sa s chalanmi presúvali na elixíri. Pred triedou som si všimol Rawen ktorá bola opretá o stenu a čítala nejakú knihu.

„Draco vnímaš nás vôbec?"

Otočil som sa na Blaisa ale pohľad mi padol zaňho. Chalan ktorého som si za poslednú dobu ani raz nevšimol sa mi teraz ukazuje až príliš často. Pozorne som sledoval jeho kroky ktoré smerovali k Rawen. Čo prosím? Poznajú sa? Čo sa to tu deje? Nechápal som scénam ktoré sa mi práve odohrávali pred očami. Ešte viac som zostal zmätený keď sa ku nej dôveryhodne naklonil a niečo jej pošepkal. Čakal som na jej reakciu ale ona sa len zasmiala a dovolila aby jeho ruka skončila na jej boku. V tej chvíli do mňa vošla nesmierna zlosť.