Draco Malfoy

14.

Zvyšné dva týždne boli ťažké. Celú dobu som s Blaisom ani neprehovorila a cítila som sa kvôli tomu mizerne. Navyše mi život znepríjemňoval aj Draco svojou prítomnosťou na hodinách. Svoju frustráciu som si vždy vybila na tréningu kde som mala aspoň chvíľu kľudu od všetkého.

Bol piatok a ja som sedela vo vlaku do Londýna. Tento víkend ma čakali náročné preteky a ja som bola nesmierne v strese. Cesta mi ubehla rýchlejšie ako som predpokladala a ja už som vystupovala na stanici. Rodičia nevedeli, že mám prísť a tak som sa domov prešla. Cestou som v tmavej uličke ešte premenila Rileyho a spolu sme si vykračovali. Keď som už odomykala vchodové dvere ruky sa mi nesmierne triasli. Vošla som do predsiene, kde som si zložila veci. Zrazu sa objavili moji rodičia ktorý boli z celej situácie prekvapení. Po chvíli sa však spamätali a spolu sme sa zvítali. Dali sme si spoločnú večeru po ktorej sme sa ešte dlho rozprávali o mojej škole a ich živote tu. Bolo už veľa hodín a ja som si musela ísť ľahnúť. Netrvalo dlho a ja som zaspala.

Ráno som sa zobudila celá nervózna. Nachystala som a keďže nikto nebol doma, odišla som na plaváreň. Všade už bolo nesmierne veľa ľudí a moja nervozita sa stupňovala. V šatni som sa prezliekla a odišla na tribúnu za svojim klubom.

„Raven, ani som nečakal, že sa tu objavíš. Na tréningu si nebola asi dva mesiace ako to chceš dnes zvládnuť?" vyzvedal tréner.

„Trénovala som na internáte. Nemusíte sa ničoho obávať."

Nasledovala rozplavba po ktorej išla disciplína za disciplínou. Ja som ich dnes mala tri. Zo začiatku to so mnou vyzeralo celkom dobre ale tá posledná mi nevyšla. Nakoniec sme ešte odplávali zmiešanú štafetu, ktorá mohla dopadnúť lepšie. Z celého preteku som si nakoniec odniesla dve zlaté a jednu striebornú medailu. Hneď po ceremónii som sa zbalila a odišla domov.

Dom bol stále prázdny a tak som si vyložila veci, prezliekla sa a odišla do mesta. Mala som zamierené do klubu kde sme s Blaisom a jeho partiou strávili celé leto. V šatni som si odložila bundu a vybrala sa do preplnenej miestnosti. Sedela som na bare a sledovala ľudí.

Zrazu sa mi prihovoril neznámy chalan: „Ahoj, ja som Ben."

Najskôr som ho chcela odmietnuť ale mal tak krásne tmavé oči ktoré ma nesmierne upútali. Navyše som tu nechcela celý večer presedieť sama.

„Raven," podala som mu ruku a pousmiala sa.

Za večer mi kúpil niekoľko drinkov a viedli sme zaujímavú konverzáciu. Alkohol mi však stúpol do hlavy a ja som potrebovala na vzduchu. Išla som chodbou keď som narazilo do neznámeho chalana, na chvíľu som mala pocit, že ho poznám ale alkohol v krvi ma pravdepodobne klamal. Spolu s Benom sme vyšli von, keď si ma zrazu pritiahol a začal ma bozkávať. Nenamietala som ale keď mi začal dávať ruku pod tričko prestalo sa mi to celé páčiť. Odstrčila som ho od seba, no jemu sa to nepáčilo a snažil sa ma znovu pobozkať. V tej chvíli som zaťala päsť ktorá pristávala na jeho tvári. Videla som ako do neho vošla zlosť a pochopila som, že je zle až keď som si v jeho ruke všimla nôž. Intuitívne som začala hľadať svoj prútik, no skôr ako som si uvedomila, že je zastrčený v topánke bolo neskoro. V bruchu som pocítila nesmiernu bolesť a v momente som padla na studenú podlahu.

„Celé leto som sledoval ako sa necháš zbaliť každým chalanom ktorý sa ti čo i len prihovorí a po chvíli si to už rozdávate na záchodoch. Ja ti celý večer platím alkohol a ty sa mi takto odvďačíš. Toto sa nerobí a dúfam, že si to zapamätáš."

Po týchto slovách som už nedokázala nič okolo seba vnímať. Prebudila som sa na nesmiernu bolesť. Najskôr som nedokázala rozoznať prostredie v ktorom som sa nachádzala no keď sa mi podarilo zaostriť zrak zistila som, že ležím na kuchynskom stole v dome mojich rodičov. Okolo pobehovala moja mama a vyzerala nervózne. Otec stál vedľa mňa a len sledoval situáciu. Keďže moja mama pracovala v nemocnici u svätého Munga, vedela som, že všetko dobre dopadne. Aj keď pri tej bolesti čo mi spôsobovala som prestávala veriť jej schopnostiam. Ešte dlhú dobu ma trápila a ja som to prestávala zvládať. Našťastie to celé ustálo a už som len ma bruchu cítila mokrú handričku. Nedokázala som sa však ani pohnúť a tak som tam len tak ležala. Zrazu som však pocítila pohyb a uvedomila som si, že ma otec zobral do náruče. Odniesol ma až do izby a uložil do postele. Mama ma ešte donútila vypiť nejaký nechutný elixír a netrvalo dlho, a ja som zaspala.