Draco Malfoy

13.

Raven 

Zostala som tam zmätene stáť. Celú dobu som sa snažila byť silná ale keď Blaise odišiel mala som chuť plakať. Chcela som sa ísť prejsť ale moja služba to nedovoľovala a tak som aspoň odišla do astronomickej veže. Vyšla som po schodoch a na tvári som ucítila nepríjemný chlad. Snažila som sa pokojne dýchať a ukľudniť sa no nedarilo sa mi to. Zdalo sa mi, že som pokašlala úplne všetko. Uvedomila som si, že aj keby chcem tak sa teraz nemám s kým porozprávať. Aj keď som nikdy nebola ten typ, nechcela som nikoho zaťažovať svojimi problémami. Potrebovala som si vždy všetko vyriešiť sama a tak to bolo aj teraz. Keď som sa prebrala zo svojich myšlienok vonku bola už úplná tma a tak som odišla do svojej izby. Na posteli ma už poslušne čakal Riley, tak som zo seba zhodila sveter a ľahla si vedľa neho. Úplne som sa ku nemu pritúlila a po chvíli som zaspala.

Ráno som sa zobudila ešte s horšou náladou akú som mala včera. Prezliekla som sa, premenila Rileyho a vybrala som sa s ním na prechádzku. Po návrate na hrad som sa odišla ešte do izby prezliecť a z tadiaľ rovno na hodinu. Cestou som stretla Blaisa ktorý išiel oproti. No ani sa mi nepozdravil ani sa na mňa nepozrel. V tej chvíli mi pichlo v hrudi a mala som pocit, že sa zosypem. Vedela som, že si zato všetko môžem sama ale nedokážem za ním len tak prísť a ospravedlniť sa. Aj keby som nabrala nejakú odvahu, mohla by som mu akurát povedať: „Počuj Blaise, mrzí ma, že aj keď si mi to vyslovene zakázal tak som sa vyspala s tvojim najlepším kamarátom a tak nejak som ti to zabudla povedať." Bola som zabratá do svojich myšlienok a to čo sa deje na hodine som nevnímala. Škola sa vliekla nesmierne pomaly a po nej som si rovno zaliezla do postele. Nemala som chuť nikoho vidieť a tak keď niekto začal klopať na moje dvere som len s nechuťou išla otvoriť. Táto návšteva ma však vôbec nepotešila keďže tam stál Draco. Bez opýtania sa votrel do mojej izby a ja som ani nestihla namietať. Vzdychla som si a stála som na mieste, nedokázala som sa ku nemu otočiť. To čo spravil naposledy mi veľmi ublížilo a nesmierne som sa hnevala. Keď som ucítila jeho ruky na mojom boku striaslo ma. Draco ma otočil, no keď som videla ako sa približuje uhla som sa mu.

„Draco ani sa nepokúšaj niečo spraviť."

„Čo si taká nepríjemná?"

„Tak ja som nepríjemná? Uvedom si, že ja nie som žiadna tvoja hračka a nemôžeš ma mať na zavolanie. A len aby si vedel, to čo si spravil v piatok ešte poriadne oľutuješ."

„Obaja vieme, že sa ti to páčilo tak sa nehraj na nedostupnú a poďme si spolu užiť."

„Ešte raz sa o niečo pokúsiš a veľmi ublížim ti. Pokiaľ sa mi budeš ale oblúkom vyhýbať, tak sa na teba pokúsim zabudnúť a možno sa ti nič nestane. Teraz sa zober a vypadni z tadiaľto," kričala som na Draca a všimla si zmenu jeho výrazu.

Zrazu bez jediného slova odišiel a ja som si v kľude mohla vydýchnuť.