Draco Malfoy

12.

Blaise 

Toho chalana som nechcel ani vidieť. Veľmi ma nahnevalo to čo spravil a pochyboval som o tom, že mu tak rýchlo odpustím. Potreboval som sa však porozprávať o tom celom s Raven a tak som odišiel na bazén. Poslednú dobu tam trávila až priveľa času ale nečudoval som sa jej. Vedel som, že to bolo jediné miesto čo ju robilo šťastnou. Vošiel som do haly a usadil sa na tribúnu. Na moje prekvapenie tu bolo celkom veľa študentov ale nebolo ťažké ju nájsť. Bolo to jediné dievča čo sem chodilo. Tréning jej už končil a ona sa po chvíli objavila prezlečená. Sadla si ku mne a na tvárila mala zvláštny výraz.

„Chceš sa o tom porozprávať?"

„Ja neviem."

„Ak ti ešte raz ublíži tak sa o všetko postarám len mi to musíš povedať. Nechápem prečo si mi vôbec nepovedala to, že ste spolu spali."

„Doteraz ti bolo jedno s kým spávam."

„Doteraz si nespávala s Dracom. Vieš predsa aký je."

„Budem sa od neho držať čo najďalej. Teraz to už nerieš, pôjdem na izbu si zložiť veci a môžeme sa ísť spolu učiť do knižnice."

Zdvihli sme sa a odišli do jej izby. Veci si prehodila cez vešiak, zobrala si nejaké zošity a spolu sme sa vybrali do knižnice. Bola sobota ráno a knižnica bola úplne prázdna. Vyhovovalo mi to, keďže som na nikoho nemal náladu. Dlhé hodiny sme sa spolu učili až sme stratili pojem o čase. Keď sme zistili koľko je hodín Raven odišla na ďalší tréning. Budúci víkend mala tie preteky a nesústredila sa na nič iné. Všimol som si, že aj v škole začala zaostávať. Ja som ešte chvíľu zostal v knižnici ale keď aj na mňa prišla únava odišiel som do izby. Draco sedel pri okne a sledoval dianie vonku. Pritom ako som zabuchol dvere spozornel a prihovoril sa mi.

„Blaise toto musíme vyriešiť. Nemôžeš ma ignorovať donekonečna veď sme ako bratia."

„Ja už svojho súrodenca mám a nikdy by ma nezradil tak ako ty."

„O tom či by ťa zradila alebo nie dosť pochybujem a ja viem, že sa na mňa hneváš ale chceš zahodiť všetky tie roky priateľstva kvôli takej drobnej chybe?"

„To nebola drobná chyba. Ja som ťa varoval a ty si to úplne odignoroval. Proste sa mi snaž čo najviac vyhýbať lebo sa neovládnem."

Nasledujúci deň som chcel byť s Raven ale celý deň strávila v bazéne a tak som sa vybral do Rokvilu. Nakúpil som si pár kníh, niečo pod zub a ešte som sa zastavil v Troch metlách na ďatelinové pivo. Keď som sa vrátil do hradu bola už tma. Našťastie izba bola prázdna a tak som si ľahol ku knihe. Nevedel som sa však na ňu vôbec sústrediť lebo v hlave mi vŕtala celá tá situácia s Dracom a Raven. Všetku svoju zlosť som upieral na neho ale pochybujem o tom, že to spravil bez jej súhlasu. Raven sa nezdá ale silu má a pokiaľ by nechcela tak by sa nič nestalo. Vyletel som z postele s tým, že ju musí nájsť. Nebol to však problém keďže mala službu a znova hrešila nejakých študentov. Podišiel som ku nej a počkal kým si to vybaví.

Hneď ako tie deti odišli som sa jej opýtal: „Mám pravdu keď poviem, že ty si sa s Dracom chcela vyspať?"

„Prečo ťa to zaujíma?"

„Lebo som nahnevaný na svojho najlepšieho kamaráta ktorého poznám celý život kvôli svojej nevlastnej sestre o ktorej v princípe neviem nič. Navyše mám pocit, že si to aj tak celé spôsobila ty. Tak sa mi pozri do očí a povedz, že sa mýlim."

„Blaise, nechápem aký je s tým problém. Tak som sa s ním vyspala ale je to úplne jedno. Nechcem vzťah a môžem si spávať s kým chcem. Tak sa tu prestaň hrať na hrdinu a nestaraj sa mi do života."

„Takže ešte ja som ten zlý len preto, že mi na tebe záleží. No dobre, ja sa ti prestanem starať do života a to úplne. Lebo my dvaja sme skončili a ty sa mi vyhýbaj lebo začínam ľutovať deň keď som ťa spoznal," celú dobu som na ňu kričal tak ako nikdy pred tým.

Raven len predo mnou stála so založenými rukami a tvárila sa ako by sa nič nedialo. Nechcel som ju vidieť tak som sa otočil a odišiel do izby.