Tretí... / ff Milion Plus [Dokončené]

Proč nespíš? [6]

"Keď chceš vidieť nasraného Jakuba radím ti rýchlo poď" povedala som a všetcia sa postavili.
__________________________________

Prišli sme pred budovu a zpoza rohu sa ozíval Jakubov hlas. Naznačila som Dominikovi aby tam išiel. On to pochopil a s radosťou išiel. Zrazu sme počuli hlasy. "Dominiku?! Co tady děláš?" hovoril Jakub a Dominik sa začal smiať. Vyšli sme aj my a Jakub bol z toho v prdeli. "Vysvětlí mi někdo o co tu do prdele jde?!" rozčuľoval sa. "Počúvaj. (Pardon za vulgarizmy) Tá kurva čo ti písala-" "Jak víš že mi někdo psal?" prerušil ma ale ja som jeho otázku odignorovala a pokračovala "..som bola ja" usmiala som sa, on vykulil oči a chalani sa ďalej smiali. "Ale vždyť jsi seděla při mně ( neviem či sa to píše mně alebo mě pardon pozn.A) a mobil jsi v ruce neměla" nechápal to. "Tuto Pepíček mi pomohol. To on ti písal cez môj mobil. Mal to ako úlohu" prehodila som si cez Hasana ruku. Ten sa iba ďalej smial. "Ty sviňe. Takže to jsi mu šeptala. No počkej" rozčuloval sa. Ja som mu iba poslala vzdušnú pusu a otočila som sa na Tomáška. Neviem prečo práve na neho ale nevadí. "Pôjdeme už hore? Je mi zima" urobila som psie oči. "Jasně" kývol Tom.

Prišli sme hore s chalani si išli ešte niečo popiť a hlavne Jakub. Ja som ale už bola dosť unavená tak som sa rozhodla že pôjdem spať. Ľahla som si a do 5 minút zaspala.

...

Zobudila som sa na to že je vonku búrka. Pozrela som sa na mobil - 2:30 no super. Bojím sa búrok a nikdy pri nich nezaspím. Mám tento problém od malička. Išla som do kuchyne sa napiť. Keď som si napustila vodu počula som za mnou kroky. Otočila som sa a bol tam Viktor.
"Prečo nespíš?" spýtala som sa ho. "Byl jsem na toaletě. Ty?" "Búrka. Od malička sa bojím a nikdy neviem zaspať keď je" vysvetlila som mu môj problém.  "Jo tak. Takže teď už asi spát nebudeš co?" pozrel sa na mňa. Ja som iba zakrútila hlavou na znak 'nie'. "Hele, zůstal bych s tebou ale zítra jdu spět domů" poškriabal sa na zátylku. "Nie. Choď si ľahnúť. Ja budem v pohode" usmiala som sa na neho. On odišiel do izby. Sadla som si na gauč a iba pozerala do blba.

"Nat? Proč nespíš?" opýtal sa hlas za mnou. "Neviem spať kvôli búrke" otočila som sa na toho človeka. Bol to Tomášek. Až teraz som zistila že on nemal toľko tetovaní ako napríklad Nik alebo Yzo. Mal iba tepláky a vlasy mu padali do tváre. Bol celkom zlatý.  "Máš strach nebo?" vyrušil ma od mojich myšlienok. Ja som iba prikývla. "Prečo nespíš ty?" spýtala som sa teraz ja. "Měl jsem takový zlý pocit" sadol si pri mňa. "Kdy chceš jít spát?" dodal. "No kým bude búrka tak nezaspím" odpovedala som a ďalej som sa objímala. Asi bolo na mne dosť vidiet že sa bojím. "Není něco co by ti pomohlo usnout?" pozrel na mňa. Zakrútila som hlavou na znak 'nie'. "Keď som bola malá a ešte som bývala s rodičmi tak mi vždy pomohlo keď ku mne prišla mama a bola tam so mnou dokým som nezaspala" pri tejto vete som posmutnela lebo mám s rodčmi vzťah aký mám. Tomášek sa postavil a podal mi ruku. Ja som sa na neho nechápavo pozrela.
"Pojď." Podala som mu ruku a postavila sa.

Viedol ma naspäť do izby. "Nejdeš ma znásilniť že?" spýtala som sa ho. "Ne" zasmial sa. Ľahol si na posteľ a ja som len zostala stáť pred posteľou a pozerala som  na neho. "Lehni si ne?" zase sa zasmial. Mám pocit že jeho najoblúbenejšia činnosť je smianie. Ľahla som si k nemu a Tomášek ma objal a prikril nás. Musím povedať že to bolo príjemné. A bol to skvelý pocit. To že vás po dlhej dobe niekto objíma. Z myšlienok ma vytrhlo to ako ma niekto hladká na chrbte (na zádech). "Prečo to robíš?" spýtala som sa. "Co?" nechápavo na mňa pozrel.
"No všetko. Minule si mi 'pomohol' v tej reštáurácii a teraz toto" vysvetlila som mu. "No protože tě mám rád. Úpřimně, přišla jsi mi jako skvělý, sympatický člověk" pri tom ako mi to hovoril sa mi pozeral do očí takže som vedela že to mislý úprimne a neklame. "Aj ja ťa mám rada. Všetkých chalanov z labelu. " usmiala som sa na Tomáška a on na mňa a o chvíľu som už bola v ríši snov.

...

Zobudila som sa na to, ako mi slnko svieti do tváre. Ešte v noci bola búrka a teraz je minimálne 30 stupňov. Tomášek ma objímal a ja som mala cez neho zase nohu a ruku. Neviem ako sme sa dostali do takejto pózy ale nevadí. Pozrela som sa na mobil ako každé ráno. 11:20. Takto dlho a dobre som sa už dlho nevyspala. Chcela som vstať ale Tom mi to nedovolil. Snažila som sa nejako dostať z jeho objatia ale nešlo to. Otočila som sa na bok a bola na mobile. Po chvíli som ucítila ako uvolnil ruky tak som vstala a namierila si to do kuchyne.

Keď som prišla do kuchyne čakala som že tam nikto nebude ale mýlila som sa. Stál tam Jakub a varil. Ano Jakub varil. A vyzeral že má dosť dobrú náladu. "Dobrý ráno" povedal s úsmevom. "Dobré. Ty vieš variť?" zasmiala som sa. "Představ si že jo. Raději mi řekni jak se k tobě dostal Tomášek" hodil na mňa pohľad ala '😏'. "Ako vieš že spal pri mne?" spýtala som sa ho. "No ty jsi spala v mém pokoji a já jsem si musel dojít pro věci na převlečení víš". Ja som iba prikývla. Jakub chcel zase niečo povedať ale prerušil ho niekto. "Dobré ráno" povedal Pepa. "Dobré" pozdravil sme naraz s Jakubom.
"Idem sa prezliecť" oznámila som im a vydala sa do izby. Tomášek ešte spal. Vzala som si oblečenie z tašky a išla znova za Jakubom. "Kubo?" spýtala som sa. "No?" zase odpoveď otázkou. "Môžem si dať sprchu prosím?" opatrne som sa spýtala. "Jasně. Chovej se tady jako doma" usmial sa. Ja som sa tiež usmiala a išla do kúpelne. Pre istotu som sa zamkla pretože nikdy neviete.

...

Po sprche som si obliekla modré jeanové kraťasy, biely top a bielu mikinu na zip. Rozčesala som si vlasy a šla zase za chalanmi.

V kuchyni už boli všetcia okrem Viktora. "Viktor už odišiel?" spýtala som sa keď som prišla. "Jo jěště před tím než jsi se vzbudila" povedal Jakub a ja som iba prikývla.
________________________________________________________________________
Práve sa narodila ďalšia kapitola!😂 S kým si myslíte že bude Nat chodiť? 💖💖