Tretí... / ff Milion Plus [Dokončené]

Konečně [31]

"Potom to neprežije. A teraz vstávaj ideme nakupovať."
___________________________________
V obchodoch sme nakúpili nejaké bodyčka univerzálnej farby keďže ešte neviem čo to bude, krabičku a ešte nejaké doplnky. Doma som to všetko dala do krabičky aj s testom, ultrazvukom a knižkou ktoré som ale dala na spodok. V piatok majú mať chalani koncert ale Tom nejde takže tu budeme sami čo bude vhodná chvíľa mu to dať. Schovala som si to zatiaľ u seba v byte aby to náhodou niekto nenašiel.

"Ahoj jak bylo" spýtal sa Tomášek keď som prišla domov. "Dobre" prišiel ku mne a dal mi pusu. "Chyběla jsi mi" povedal mi v objatí. "Máš tulivú?" uchcechtla som sa. Tom iba prikyvol. "Tak poď." Zaliezli sme si do postele a celý deň sa iba túlili.

...

Práve je piatok večer a chalani odišli na koncert. "Konečně máme dům pro sebe" Tom si mi pritiahol k sebe a pobozkal ma. "Ja viem a pretooo ti musím niečo povedať" odtiahla som sa od neho a zbehla pre krabičku ktorú som bola ráno doniesť. "Co to je?" nechápavo sa na mňa pozrel. "Radšej si sadni". Sadli sme si spolu na gauč a on otvoril krabičku. Najskôr sa na to iba pozeral a obzeral si to ale potom sa na mňa pozrel. "To je dětské oblečení?" prikývla som. "Pozri sa tam ešte" vybral test, ultrazvuk a knižku. "Ty jsi těhotná?" otočil sa na mňa. Jemne som prikývla. "Počkej že to je jen nějakej vtip?" neveriacky sa na mňa pozrel. Fakt sa ma pýta či to je vtip keď sme sa o to bábätko snažili? Zakyvala som hlavou na nesúhlas a pozrela sa do zeme. Chvíľu bolo ticho ale potom povedal "Takže já budu mít dítě. My budeme mít dítě. Od kdy to víš?" "Asi týždeň" pozrela som sa na neho. "Proč jsi mi to neřekla dřív?" "Nemala som kedy. Hneváš sa?" "Proč bych měl?" nechápavo na mňa pozrel. Mykla som plecami a zase som svoj pohľad presunula na zem. "My budeme mít konečně dítě" v jeho hlase som počula radosť. Objal ma. "Jsem tak moc šťastnej" usmiala som sa a spadla mi jedna neposlušná slza. Ale slza šťastia. "Co tvoji rodiče? Řekneš jim to?" odtiahli sme sa. Iba som zakyvala za nesúhlas. "Asi by to mali vedieť ale nemám dôvod im to povedať" Tom iba chápavo prikývol. "Kdy to řekneme klukům? Holky to už vědí? Co to bude?" vychrlil na mňa hneď niekoľko otázok. "Brzdi" zasmiala som sa "baby to vedia, neviem ešte čo to bude a chalanom to môžeme povedať kedy chceš." "Dobře. Já jsem tak moc rád že ti tehdy Radek napsal" usmiala som sa na neho a oprela som sa o neho. "Miluju tě" povedal po chvíli ticha. "Aj ja teba."

...

"Kluciiiiii" vybehol Tom do štúdia a ja za ním. "Co je tyvole? Hoří nebo co?" zasmial sa Jakub. "Něco lepšího" aby ste aspoň trochu boli v obraze čo sa práve deje... je další deň od toho ako som Tomovy povedala že budeme mať bábo a on sa rozhodol to hneď ísť povedať chalanom. "Jdeme pít!" zakričal bez toho aby niekto- okrem mňa- vedel o čo ide. "A co zapíjíme?" spýtal sa Nik už s pohárom v ruke. "Kurva já vám to zapomněl říct" na chvíľu sa zastavil ale potom pokračoval. "Pod sem" ukázal na mňa. Prišla som k nemu a začala som sa mierne báť. "Se jdete brát ne?" zasmial sa Jakub. Znova. "Jsem ji ještě ani nepožádal o ruku vole jak se mužem jít brát? Ale i to se blíží" dodal a ja som prekvapene zaklipkaka očami a otočila sa na neho s výrazom 'to myslíš vážne?' on sa iba nevinne usmial. Takto sme sa teda nedohodli mladý pán. "Máme lepší novinku" "co muže být ještě lepší?" zdvihol obočie Radek. Jo zabudla som vám povedať kto všetko tu je. Takže momentálne máme pozornosť Nika, Kuba, Radka, Hasana, Harpa a Robina. "Tady" Tom si položil ruku na moje brucho a chcel pokračovať ale prerušil ho Dominik. "Snědla ti zmrzlinu! Já to věděl" všetcia sme sa zasmiali. " To je taky pravda ale má to skvělej důvod" chcel to konečne povedať ale zase ho prerušili. Tentokrát to bol Robin. "Tak to už řekni" "kdyby jste mě kurva furt nepřerušovali řekl bych to" "som tehotná" vychrlila som rýchlo zo seba pretože takýmto tempom by sme tu boli 3 dni. "Cože jsi?!" Jakub vyvalil oči. "Tak to jdem oslavit!!!" ešte pred tým ako sa do toho úplne pustili som si zobrala Toma na kraj od ostatných. "Zlato prosím neprežeň to moc aby som ťa nemusela vláčiť domov. Mohlo by to ublížiť aj bábätku" úprimne som sa mu pozrela do oči. "Neboj se. Slibuji že moc pít nebudu" dal mi pusu. "Milujem ťa" prehovorila som keď sme sa odtiahli. "Já tebe víc."

To čo Tomáš sľuboval aj dodržal. Vážne sa moc neopil a tak sme v pohode došli domov. Za to chalani si pripili aj na nás. Yzo a Nik zostali v štúdiu lebo neboli schopný dojsť domov. Na ďalších 9 mesiacov mám od roboty pokoj. Ja viem že je ešte skoro ale hneď ako som to povedala šéfke ma v podstate slušne vyhodila a povedala že ma tam nechce minimálne 9 mesiacov vidieť ako pracovníčku. No čo mám skvelú šéfku.

"Chcete říct lidem že tady bude po pár měsících běhat malej Kováč?"  spýtal sa Jakub a zasmial sa ale hneď na to sa chytil za hlavu. Kocovinka došlaaa. Úprimne, nečudujem sa. "Nevim. Možná časem" odpovedal za mňa Tom. Ja som iba prikývla. "Ale je možný že to bude malá Kováčová. Pak budu mít dvě Kováčové" usmial sa a objal ma zozadu. "Ty chceš vážne svadbu?" pozrela som sa na neho s uchcechtnutím (neviem jak sa to skloňuje pls😭🤌). "Jednou určitě."

Dneska ideme na pravdepodobne posledný tohtoročný koncert z toho dôvodu, že je už zima a 'koncertová sezóna' skončila. Ja idem tiež aby som pred tým ešte niečo nafotila a aj si to trochu užila keďže potom budem na veľmi dlhej dovolenke. Začala som sa pripravovať aby som to všetko stihla. Brucho som ešte skoro vôbec nemala, akoby som aj mohla keď som iba v druhom mesiaci. Obliekla som si kožené gate, bielu.. ehm... Tomášovu košelu a na to ešte sveter keďže bola fakt zima a vyzeralo to dobre. Urobila som si ľahký makeup čo bol korektor, puder, highliter, linka a mascara. A vlasy som si nechala rozpustené, len som si ich vyžehlila. Obula som si čierne čižmy a hodila na seba ešte kabát. "Mužem jet?" prišiel Tomášek do izby. "Môžeme."
___________________________________
Heluf heluf kapitolka číslo 31 je na svete a vy ste si ju už mohli prečítať. prepáčte že je tam všade mužem namiesto můžem ale mne to furt opravovalo tak som to tak nechala. každopádne užívajte kapitolku a ja idem robiť na ďalších💖💖