Tretí... / ff Milion Plus [Dokončené]

Prekvapenie [30]

Mám ale menší problém... a neviem ako ho povedať Tomovy...
___________________________________
Dostala som ponuku z Ameriky pre fotenie pre známy časopis. Pred rokom by som to bez váhania prijala ale teraz veľmi váham. Predsalen mám tu všetko. Najlepšie kamarátky ktoré by tam ale išli so mnou, chalanov ktorý mi sú ako rodina ale hlavne Toma. Človeka ktorý je pre mňa teraz úplne najdôležitejší. A chcem aby o tom vedel a neskôr mu poviem svoje rozhodnutie. "Láska? Môžeš na chvíľu?" prišla som do obývačky kde bol spolu aj s Pepom a Jakubom. Dominik bol zase niekde v prdeli. "Ajaj. Buď se bude šukat nebo je zle" zasmial sa Jakub. Tom sa postavil a išiel za mnou do našej izby. "No?" povedal keď som zavrela dvere a sadli sme si na postel. "Dostala som ponuku na fotenie v Amerike. Je to pre Vogue" rozhodla som sa mu to povedať rovno. "Takže mi asi teď chceš říct že se rozcházíme a ty jedeš do Ameriky?" poveda smutne. "Nie. Prečo by som mala?" "No protože je to věc která se neodmítá" pozrel mi do oči. "Ja viem. A práve preto potrebujem pomoc. Ja... neviem čo mám robiť" zúfalo som sa na neho pozrela. "Hele ať už se rozhodneš jakkoliv moje city k tobě se nezmění" vrhla som sa mu do náruče. Aspoň pol hodinu sme takto ležali na posteli potichu len v objatí.

Ubehly asi dva dni odkedy som mu to povedala a definitívne som sa rozhodla. "Rozhodla som sa" povedala som mu keď sme si sadli na balkón. Boli sme doma sami takže sme mali súkromie čo je len dobre. Nič nepovedal iba sa na mňa pozrel. "Nepríjmem to-" "Co?" nechápavo na mňa pozrel. "Nemožem" odvrátila som pohľad na zábradlie ktoré je sklenené takže som krásne videla von. "Proč?" "Nemožem z tadiaľto odísť. Mám tu všetko. Najlepšie kamarátky ktoré by som ale nestratila pretože by určite išli so mnou. Ale chalanov ktorých beriem ako rodinu. Napríklad Pepa je pre mňa už ako brat. Mám tu robotu, dokonca dve vďaka ktorým mám super život. Ale hlavne tu mám osobu pre ktorú by som urobila všetko pretože ju milujem a nedokázala by som ju opustiť" pozrela som na neho. "Koho?" prehovoril po chvíli. "Teba" povedala som skoro neslišne. "Takže kvůli mně to odmítneš?" nadvihol obočie. "Nie len kvôli tebe ale máš na tom najväčšiu zásluhu" usmiala som sa. On mi úsmev vrátil ale nie obyčajný. Taký ten šibalský. "Tak to bych si zasloužil i nějakou odměnu ne?" zasmiala som sa a pobozkala ho. Asi nemusím hovoriť že to u toho nezostalo.

O rok a pol neskôr...

S Tomom sme spolu presne 2 roky a 1 mesiac. Blíži sa apríl a ja sa bojim čo na mňa vyvedie tento rok. Minuly rok mi napríklad povedal že sa so mnou rozchádza. Ja som toho mala dosť veľa takže mi úplne vypadlo že je apríl a skočila som mu na to. Týždeň som sa s nim potom nebavila a bola som u seba v byte. A ano ešte stále bývame s chalanmi. Okrem toho sa okolo mňa nič nestalo až na to že aj Vanesa si konečne našla niekoho. A musím povedať že je normálny. Volá sa Josef a čírou náhodou býva so mnou. Ano chodí s Hasanom. Vraj k sebe už od začiatku niečo cítili alebo čo to. Vôbec jej nevadí že s ním bývam ja a tým pádom s ním trávim viac času za čo ju cenim. V poslednej dobe mi nie je vôbec dobre tak som sa rozhodla ísť k doktorovi. Nikomu som to nepovedala aby si nerobili zbytočné starosti alebo tak. Bohužiaľ tam teraz budem musieť chodiť častejšie. Ano, hádate dobre. Som tehotná. Neviem ako sa nám to podarilo ale stalo sa. Neviem či mám plakať alebo sa smiať pretože sa bojim reakcii. Nie len tej Tomášovej. Bojim sa reakcie všetkých. Rozhodla som sa že ako prvým to poviem Elle a Vanese. Aspoň mi pomôžu s tým ako to mám povedať ostatným. Napísala som im aby sme sa stretli u mňa v byte. Jo ešte stále mám ten byt."Kam jdeš?" spýtal sa Tom keď som sa postavila z postele. "S Vanesou a Ellou na kávu. Dlho sme sa nevideli tak ideme pokecať" neklamala som mu. Ideme na kávu ale ku mne. "Dobře. Hlavně si dávej pozor jo?" zdvihol sa a prišiel ku mne. "Neboj sa" povedala som a dala mu pusu.

Pred mojim bytom ma už čakali Vanes a Ell. Poriadne sme sa objali a u mňa som nám urobila kávu. "Tak čo nové?" spýtala sa Vanes. "U mně nic" mykla plecami. "U mňa tiež nič zaujímavé" zopakovala Vanesa. "Ja mám dosť veľkú novinku" povedala som potichu. Obydve spozorneli a pozreli sa na mňa ako keby už vedia čo im poviem. "Tomáš tě už konečně požádal o ruku?!" vyhrkla Ella. "Bože nie" zasmiala som sa. Postavila som sa a z linky som zobrala obálku v ktorej bola fotka ultrazvuku a tehotenská knižka. Nechápavo sa na mňa pozreli ale potom to Ella konečne otvorila. Keď to vytiahla zhíkli. "Ty- ty si tehotná?!" prehovorila prvá Vanesa po asi minúte. "Ty vole nie to je ultrazvuk môjho psa" prekrutila som očami a zasmiala sa. "Počkej kdy jsis koupila psa?" zobudila sa Ella. Je zaujímavé čo vie vyplodiť keď je v šoku.  "Ona žiadneho nemá! Je to jej ultrazvuk! Je tehotná!" okay, toho znelo ako z filmu. "To kdy jste stihli?!" vykulila oči. "Ja neviem. Proste mi začalo byť zle tak som išla k doktorovi a tadá. Neviem ako sa nám to podarilo keď sme vždy používali ochranu a ešte k tomu som brala prášky" pozrela som na fotku. "Hele nemyslím že jste gumu použili pokaždé a prášky můžou sklamat" usmiala sa Ella. "Ale ako mu to mám povedať?" "Tak ako si to povedala nám" znova mykla plecami. "Jseš normální?! Nemůže mu to jen tak vyvalit jak nám. Je jiný když to říkáš kamarádkám a svému klukovi. Musíš vymyslet něco hezkého" "Ale ja sa bojím. Čo keď ma pošle do prdele? Veď je ešte mladý a nehovoril nič o tom že by chcel dieťa" "Potom to neprežije. A teraz vstávaj ideme nakupovať."
________________________________
Na konci kapitolky prišlo to čo ste všetci očakávali. Toto síce nie je posledná kapitola ale veľa ich už nebude. Tiež viem že slovo "prekvapenie" nie je nikde v kapitole spomínané ale myslím že celá táto kapitola je samé prekvapenie💖💖

A ĎAKUJEM STRAŠNE MOC ZA 1,52K! STE NESKUTOČNÍ❤️❤️❤️