"Máte problém."
___________________________________"Aký?" zdvihla som obočie. "Co je tohle?" ukázal moju story z rána takže fotku ako mi Tomáš dáva pusu na krk. "To nejsem já" povedal Tom a ja som mala čo robiť aby som nevybuchla smiechom. "Tomáši nedělej ze mně kokota vole!" trošku zvýšil hlas. "Tohle je u Natálii v pokoji a ráno když jsem se vzbudil jsi byl vzhůru jenom ty. A poslední dobou furt někam mizíš. Třeba včera jsi měla jeho tričko a líbali jste se. Taky vidím jak se na sebe díváte a o těch značkách ani nemluvím" tyvole jemu to myslí. Sklopila som pohľad na podlahu. Nemám mu čo povedať. Má pravdu a aj dôkazy. "Víte co by mně zajímalo" pozrela som na neho. "Proč jste nám to kurva neřekli?" "Nevím. Asi jsme se báli vaší reakce" mykol Tom plecami. "Proč by jste se báli? Nemáme důvod mít negativní názor. Teda alespoň já" ukázal na seba. "Takže sa na nás nehneváš?" "Ne."
S Jakubom sme sa dohodli že to chalanom povieme večer v štúdiu. Prezliekla som sa do niečoho pohodlnejšieho. Takže čierny top, čierne tepláky a šlohla som Tomovy košelu. Nech si zvyká. Do štúdia sme prišli o 19:30. Sedeli tam Dominik, Hasan, Radek, Robin a Andreas. Super.
"Tak. Tomáši, Natálie" hodil sa Jakub na gauč. "Chodíme spolu" povedal úplne v pohode. Ja som sa neodvážila na slovo. "Jooo! Jdeme oslavovat!" zakričal Dominik. "A čo prosím ťa?" "To že si Tomáš konečně našel normální holku!"
Oslavovali sme a chalani pili asi do desiatej. Ja som nepila lebo zajtra musím ísť do roboty. Domov sme prišli až o pol jedenástej. Je ťažké prejsť tri ulice s ožratými chlapmi. Teda okrem Hasana. On aj s Robinom boli celkom v pohode tak mi pomohli s chalanmi. Robin hneď potom odišiel. Tomáš hneď zaspal ale ja som nevedela ani za pani Máriu zaspať. Sadla som si teda na balkón s pohárom vína. Sedela som tam asi hodinu keď si niekto prisadol. Otočila som sa aby som zistila kto to je. Úprimne, čakala som Toma ale mýlila som sa. Bol to Pepa. "Zase neumíš usnout?" zakrútila som hlavou. "Co Tomáš?" "Hah. Hneď zaspal." "Mám být s tebou?" položil ruku na tu moju. S Hasanom sme si veľmi blízki. Beriem ho ako brata. "Netreba" pokúsila som sa o úsmev. "Takže jo." Postavil sa a pozrel na mňa. Ja som nereagovala. Prišiel ku mne, prehodil si ma cez plece a odišiel dovnútra. Citila som pod sebou postel ale nebola som u seba lebo tu nebol Tomáš. "Jsme u mě😌" (ak bude bude niekde emoji znamená to že tak sa daná osoba v príbehu tvári a ak bude niečo niečo v zátvorke je to poznámka autora - teda mňa) povedal keď si všimol môj nechápavý pohľad. "Ja tu nemožem byť. Čo na to povie Tom?" "Tak mu to vysvětlíš" lahol si vedľa mňa. Zaspala som za chvíľu.
...
Ráno som išla k sebe do izby aby som sa prezliekla a nachystala do roboty. Tom už nespal ale ležal v posteli a niečo robil na mobile. "Ako ti je?" vytiahla som si oblečenie zo skrine. "Jo. V pohodě. Hele Nat, co jsi dělala u Hasana?" odložil mobil a uprene sa na mňa pozrel. Povzdychla som si. "Zase som nevedela spať tak ma zobral k sebe. Vieš že mám takéto problémy. A navyše Pepu beriem ako brata" sadla som si k nemu a jeho ruku chytila do mojej. "Ja by som ťa neodviedla Tomi" toto bolo prvý krát čo som mu tak povedala. "Já vím jen mám strach" sklopil pohľad a nechápavo som na neho pozrela. "Bojím se že pro tebe nebudu dost dobrej a najdeš si někoho lepšího" "Prečo by som mala? Keby pre mňa nie si dosť dobrý nezačnem s tebou chodiť" bolo mi smutno z toho že si to myslí. "Asi máš pravdu" pozrel na mňa. "Nie asi ale mám. Milujem ťa a tak to aj zostane jasné?" prikývol.
V robote to bola nuda ako vždy takže to preskočíme. Je piatok a dneska majú chalani koncert takže ja idem fotiť. Dala som si červený top s čipkou a čierne nohavice. Urobila som si trochu makeup a zobrala veci. "Ty vole. Si tě budu muset strážit aby mi tě někdo nešlohl" Tom si ma pritiahol k sebe a pobozkal ma. "Neolizujte se tady zase a jedem" nabehol k nám Jakub.
Prišli sme tam a ja som spravila nejaké fotky na skúške a na koncerte. V polovici koncertu som prišla pri Radka na stage aby som mala nejaké zábery aj z tadiaľ. Keď som akurát fotila Jakuba ako vylieva becherovku pre Jackpota obmotala sa okolo môjho pása ruka. Našťastie sa mi fotky podarili bez toho aby boli rozmazané. "Zabijem ťa" povedala som pohľadom na Tomáša. "Proč?" provokatívne sa usmial. "Za prvé mohla som mať rozmazané fotky a za druhé nevidíš tých ľudí?" očami som ukázala na asi 500 ľudí. "Vidím a co? Je mi to jedno" ešte viac si ma k sebe pritiahol. Iba som prekrutila očami a ďalej sa venovala fotoaparátu.
Koncert bol tu v Pardubiciach takže po celom dni si môžem ľahnúť do svojej mäkkej postele. Obliekla som sa iba do Tomovho trička a nohavičiek. Čo najviac pohodlne. O chvíľu sa vedľa mňa objalvil Tom. Dal mi ruku pod tričko s hladkal mi brucho. O nedlho som zaspala.
...
Keď som sa zobudila nikto vedľa mňa nebol. Chcela som vstať a ísť do kuchyne ale otvorili sa dvere v ktorých bol Tom s tácom na ktorom bolo jedlo. "Dobré ráno" sadla som si. "Ráno? Je půl dvanáctý" zasmial sa. "Ale tobě taky dobrý ráno. Udělal jsem ti snídani" položil na postel tác a sadol si vedľa mňa. "A čím som si to zaslúžila?" "Vším. Už jen tím že jsi tady s náma" vtisol mi bozk na tvár. "Tak ďakujem. Ale pomôžeš mi s tým."
Ja som dneska mala voľno a Tom tiež nemal čo robiť tak sme sa rozhodli že pôjdeme do môjho starého bytu a spravíme si deň pre seba. Celý deň sme sa váľali a pozerali filmy a večer Vám radšej opisovať nebudem.
________________________________
Po veľa dňoch sľubovania je tu konečne nová kapitola... myslím že by sme to mohli už aj ukončiť a začať niečo nové keďže mám nejaké návrhy💖💖
YOU ARE READING
Tretí... / ff Milion Plus [Dokončené]
FanfictionNatália je normálne 20 ročné dievča. Čo sa ale stane, ak dostane prácu v Milion+? ⚠️Vulgarizmy⚠️ Začiatok: 10.10.2021 Koniec: 23.2.2022