Tretí... / ff Milion Plus [Dokončené]

Pššš [18]

Dúfam že tomu naozaj neuverili. Potom sme sa tomu už ďalej nevenovali.
__________________________________

Práve sme v backstage v klube kde za 5 minút začína koncert. Jakub ide prvý tak sa Dominik rozhodol že si ide ešte zapáliť. "Kurva já nemám cíga" otočil sa na nás s prázdnou krabičkou v ruke. "Kde je nejbližší obchod nebo trafika?" pozrel na mňa. "Snad nechceš jít 5 minut před koncertem pryč" Jakub odtrhol pohľad od mobilu a namieril ho na Dominika.
"Musím. Nemám cíga" "Ja mám dve krabičky tak keď chceš si zober len prosím ťa nikam teraz nechoď" pozrela som na neho. Nechtiac sa nám stretol pohľad. "Dobře". Postavila som sa a dala mu jednu cigaretu a jednu som si zobrala ja. Vyšli sme von a zapálili si. Dominik sa ma začal pýtať divné otázky.

Dominikov pohľad
Natálie se mi asi líbí. Nevím jaký je pocit když se vám někdo líbí ale podle Tomášovich rad a zkušeností to tak je. Když šla se mnou na cígo rozhodl jsem se zeptat se jí jak to má s klukama. Tajně jsem doufal že aspoň naznačí něco o mně.

Natáliin pohľad
"Jak to máš s klukama?"
"Prečo sa pýtaš takú otázku?"
"Proč ne? Ty víš o našich životech s holkama hodně ale my- nebo já nevím nic"
"Čo také by si chcel počuť?"
"Ja nevím. Jedna noc nebo vztah?"
"Vzťah"
"Líbí se ti někdo?"
"Momentálne asi nie ale moje kamarátky sa ma snažia presvedčiť o opaku"
"Kdo se ti líbí?"

Nestihla som odpovedať pretože z budovy vyšiel Tomáš ktorý nám oznámil že začíname. Zahasili sme cigarety a vydali sa dovnútra. Bola som rozhodená z toho nášho rozhovoru. Tomáš si to asi všimol pretože ma chytil za ruku, čím ma zastavil a spýtal sa
"Jsi v pohodě?" "Hej som" usmiala som sa na neho a odišla. Ani neviem ako sa mi podarilo dostať sa z jeho zovretia.

...

Koncert bol v pohode ako každý iný. Všetcia sa bavili najviac ako mohli a boli už aj pekne v nálade až na mňa. Nemohla som prestať myslieť na ten rozhovor. Ano, iba sa mi spýtal na chalanov ale to u Dominika nie je vôbec normálne. On sa väčšinou ani nezaujíma o dievčatá. "Ja už pôjdem na hotel" postavila som sa a mala namierené von z backstage-u. "Proč? Vždyť jěště zábava neskončila" zasmial sa Jakub. "Nerieš. Proste už idem" vzala som si veci a odišla. Išla som pešo keďže auto som tu nemala a načo platiť taxi keď sa môžem prejsť?

Bola som asi 10 metrov od hotela keď ma niekto chytil za ruku. Otočila som sa ale moc som nevidela keďže boli asi 2 hodiny ráno ale všimla som si že to je nejaký úplne cudzí starý chlap. "Čo chcete? Nechajte ma!" snažila som sa dostať sa z jeho zovretia ale vôbec sa mi to nedarilo. "Neboj se jenom se zabavíme" začal ma obchytkávať a ja som kričala ale moc mi to nepomohlo lebo teraz už všetcia pravdepodobne spia. Snažil sa ma  dostať za nejaký krík čo sa mu aj podarilo a chcel ma vyzliecť ale zrazu niekto ku nám prišiel a dal tomu chlapovi takú pesťovku že sa zvalil na zem. Potom sa otočil na mňa a ja som, aj v tme, tú tvár hneď spoznala. Objala som ho a rozplakala sa. "Pššš už je to dobrý" dal mi pusu do vlasov a objímal ma. "Jdeme do hotelu".

V izbe som si sadla na posteľ a zase sa rozplakala. Človek ktorý ma 'zachránil' bol Tomáš ktorý aj teraz prišiel ku mne a objal ma. "Pojď si lehnout" lahol si a ja som sa k nemu pritúlila a hlavu si dala na jeho hruď. "Už je to dobrý. Klid" hladkal ma na vlasoch.
"Zostaneš tu prosím?" pozrela som na neho zaslzeními psími očami. "Jasně" prikývol a ešte potom dodal "Co kdyby jsi se šla teď převléct do pyžama a šli by jsme spát?" Kývla som a išla som sa prezliecť. "Zostaň tu len sa otoč" povedala som keď som zaregistrovala že je na ceste odísť z izby. Zastavil a otočil sa tak aby ma nevidel.

Keď som sa prezliekla pomaly a potichu som prišla k nemu a zozadu ho objala. Zľakol sa tak až poskočil a to ma prinútilo sa usmiať. "Tyvole mně jednou takhle zabiješ" otočil sa na mňa. "Ešte to tak". Ľahli sme si do postele a rozprávali sme sa až kým som nezalomila.

Ráno som sa zobudila s bolesťou brucha. Neviem z čoho ani prečo to bolo. Každopádne som pomaly vstala aby som nezobudila Toma a vydala sa do kuchyne kde som si vzala tabletku na bolesť z kabelky. Na izbe máme aj menšiu kuchyňu takze som rozmýšľala že urobím lievance ale keď som otvorila chladničku hneď som si to rozmyslela. Chladnička bola úplne prázdna. Ale že doslova. A na nákup sa mi teraz nechce takže sa pôjdeme najesť do jedálne či čo to je tu v hoteli. Aby som zabila čas o ktorý ma Tomáš ukrácal vďaka spánku som využila na svoju rannú hygienu a prezlečenie sa. Obliekla som si modré jeany ktoré mali na kolenách dieru a na spodku boli trošku vyhrnuté, zelenú crop top mikinu a biele obyčajné tenisky.

Už oblečená a upravená som vyšla z kúpelne a v kuchyni už sedel Tom ktorý sa napchával waflami? Z kadiaľ ich sakra zobral? "Z kadiaľ si ich zobral?" prekvapene som na neho pozrela. "Víš, ona existuje taková věc co se jmenuje donáška na pokoj. Když zvedneš ten telefon co tady je odkdy jsme přišli protože je to hotelovej telefon, tak se dovoláš na recepci kde řekneš jaký jídlo chceš na jaký pokoj" vysvetlil mi to ako najväčšiemu idiotovi ale nejde na neho byť naštvaná keď mám pred sebou svoje naj jedlo ktoré zariadil. "Jsem objednal wafle protože vim že je máš nejradši a mohlo by ti to zvednout náladu" pousmial sa. "Tak to zabralo" usmiala som sa na neho ako som najviac vedela a pustila sa do jedla.

...

Sedím doma v kuchyni a upravujem fotky ktoré by mali zajtra vyjsť kvôli novému merchu. Už som mala skoro všetko ale niekto mi začal trieskať na dvere.
"Bože ktorý idiot. Dobre už idem!" prvú vetu som si povedala sama pre seba ale tú druhú zahučala že ju počuli celé Pardubice.
______________________________________________________________________
Nová kapitola je na svete po týždni! Je to tak pretože som tak nejak nestíhala kvôli škole + zdravotné a psychické problémy atd. ale dôležité je že už je tu nová kapitola a budem sa snažiť aby už takáto dlhá "pauza" medzi kapitolami nebola💖💖