Tretí... / ff Milion Plus [Dokončené]

Ta pusa... [26]

Keď som dorobila všetkým kávu išla som sa prezliecť. Mikina a legíny - najlepší outfit. Tesne potom ako som sa obliekla niekto zaklopal.
___________________________________
Potom ako som povedala ďalej vošiel do izby Tomáš. Ajaj. "Můžem si teda promluvit?" prikývla som. "Ale ne tady. Kluci jsou svině. Pojď" chytil ma za ruku a ťahal ku dverám. Obuli sme sa a išli do auta ktoré stálo na parkovisku pred bytovkou. "Chceš byť v aute?" zasmiala som sa. "Ne" odpovedal s úsmevom a naštartoval. Cesta trvala asi 10 minút kým sme prišli neznámo kam. "Vystupujem" povedal čo následne aj urobil a ja som to zopakovala. Chvíľu sme išli až sme sa ocitli pred lesom? "Emmm nechceš ma tu niekde zabiť alebo niečo take či?" vystrašene som na neho pozrela. "Sakra. Odhalila jsi mě" na sekundu mal vážnu tvár ale potom sa rozosmial. "Neboj ne." Prešli sme cez les ktorý bol celkom maličký a nie až tak hrozný. Za lesom bola krásna lúka s nádherne zelenou trávou a sem-tam nejaký kvet. Zabudla som zmieniť že búrka prestala a dokonca svieti slnko a mne začína byť teplo. Sadol si na zem, teda na trávu. Ja som si sadla vedľa neho.

"Ta pusa..." a sakra. "Znamenala pro tebe něco?" pozrel sa mi do očí. Znamenala pre mňa niečo? Ja odpoveď nepoznám. Vlastne poznám ale nechcem si to priznať. Nechcem si priznať to že sa mi páči človek ktorý predomnou práve sedí. Mierne som kývla hlavou. "Víš, když jsi vešla tehdy s Radkem do kanceláře tak jsem si řekl že budeš super. Byla jsi mi sympatická. Ale pak jak jsme se poznali víc a víc jsme spolu trávili čas jsem si uvědomil že to asi nebude jen tak něco. Pak jsem si to uvědomil úplně. Zamiloval jsem se. Nebyla to láska na první pohled jak bývá v rozprávkách ale já taky nejsem princ na bílém koni" uchcechtne sa a ja sa zasmejem. Ale jedna vec mi nedá. "Prečo si mi to nepovedal skôr a začal si chodiť s Veronikou?" zastavil sa. "Protože jsi mi ty nijak najevo nedávala že by jsi to mohla mít aspoň trochu stejně a bál jsem se tvé reakce. A s Veronikou jsem byl protože jsem si myslel že když budu s ní a budu na ní myslet jak ji miluju že se ty city ztratí" vysvetlí. Chápem ho. Asi by som urobila to isté. "Teď jak jsem ti to řekl cítim takovou úlevu" zasmial sa. "Ale děsíš mně tím tichem" neviem čo mám povedať. Nie že by som nevedela čo cítim ale neviem to vysloviť. Nikdy som nevedela vyjadrovať takéto city. "Ja... neviem... neviem čo povedať. Mám problém vyjadrovať takéto city ale poviem ti že to cítim podobne. Len mne to trvalo dlhšie kým som si to pripustila" uchcechtla som sa. "Takže...?" pozrel na mňa tázavým pohľadom. Nadýchla som sa a vydýchla. "Milujem ťa" na tvári sa mu objavil úsmev. "Já tě taky miluju" naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Tento krát to bolo iné ako minule. Boli v tom city a bolo to dlhšie. "Takže jsme teď spolu?" prikývla som. "Ale mohli by sme ísť lebo mi je teplo" zasmiali sme sa keď som sa odtiahla. Postavili sme sa a ruka v ruke došli k autu.

Keď sme vošli do bytu z obývačky sa ozívali hlasy. "Kde jste byli?" otočil sa na nás Jakub hneď ako sme vošli do obývačky. Pepa s Nikom sedeli na gauči a niečo hrali. "Venku" odpovie jednoducho Tom. Rozhodli sme sa že im o našom vzťahu zatiaľ nepovieme. Išla som do kuchyne robiť nejaký obed. Rozhodla som sa pre špagety. Keď som už dorábala omáčku obmotali sa okolo môjho pása ruky s na ramene mi pristála hlava. "Čo robíš?" uchcechtla som sa. "Nic" povedal úplne kľudne. "Uvidia nás" snažila som sa odtrhnúť od seba jeho ruky ale nešlo to. "Teď jsou až moc zažráni do hry takže se nemusíš bát" dal mi pusu na krk. "Fajn ale choď už idem naberať jedlo" konečne sa mi podarilo odtrhnúť od neho. "Pomůžu ti" zobral do ruky jeden tanier a začal naň dávať špagety. Usmiala som sa a pokračovala v naberaní.

Po obede som zaliezla do izby kde som si pustila film. Rozhodla som sa že si urobím harry potter maratón. Veď prečo nie. Pozerala som druhú časť keď mi niekto vošiel do izby. Zdvihla som pohľad od telky ku dverám v ktorých stál Tomášek. "Potrebuješ niečo?" Zamkol dvere a prišiel ku mne. "Co děláš?" sadol si ku mne na posteľ. Kývla som smerom na telku. "Můžu se přidat?" "Jasné." Lahol si vedľa mňa a pritiahol si ma do objatia. Takto sme ležali až dokym mi niekto nezaklopal na dvere. "Ano?" "Nevíš kde je Toky?" ozval sa Nikov hlas za dvermi. Pozrela som na Toma ktorý mi ukazoval nech to nepoviem. "Neviem" zakričala som mu naspäť. Potom sme počuli iba kroky ktoré sa vzďaľovali.

Otvorila som oči na nepríjemnú bolesť v bruchu. Kedy som zaspala? Poobzerala som sa okolo seba. Televízor bol vypnutý a na mne bol natlačený pán Kováč. Pomaly som mu dala ruku zomňa dole a postavila som sa. Ešte že som sa včera prezliekla do veľkého trička. Odomkla som dvere a vyšla z izby. V kuchyni sedel Kubo. "Dobré" pozdravila som prvá. Kývol na pozdrav. "Neviděla jsi Toma?" "Spí" sakra. "A kde?" nadvihol obočie. "U mňa. Večer tam prišiel riešiť fotky ale zaspal tak som ho tam nechala" zaklamala som. "Aha."

Išla som na wc a sakra. Dostala som to. "Kurva!" vykríkla som keď som zistila že nemám tampóny. Zrazu niekto rozrazil dvere. Ježiš ja som idiot! Zabudla som sa zamknúť. "Stalo se něco?" stál tam Tom. Asi som rada že to je práve on lebo inému by som toto nepovedala. "Dostala som to ale nemám tampóny." "Jakože vůbec?" prikývla som. "Dobře. Jaké a kolik mám koupit?" zostala som prekvapená že pôjde do obchodu len aby mi kúpil tampóny. Povedala som mu všetko čo chcel vedieť a on mne zase nech zostanem tu. Kam by som asi išla že? Po asi 10-tich minútach sa to prišli dvere v ktorých stál Tom asi so 6-timi krabičkami tampónov. "To bolo rýchle" zobrala som si od neho krabičky. "Snažil jsem se co nejrychleji aby jsi tady nemusela sedět dlouho" dal mi pusu. "Ja si ťa ani nezaslúžim. A teraz chod už" dal mi ešte jednu pusu a už ho nebolo.

Cely deň som iba ležala a pripravovala sa na zajtra. Mám ísť oficiálne prvý deň do práce. Ano, hovorila som to pred tým ale teraz bola pár dní caffetteria zatvorená.

...

Práve som v caffetterii a obsluhujem ľudí. Nie je ich tu veľa takže si po chvíli sadnem za pult a čakám na ďalšiu robotu. Zazvoní nám zvonček ktorý hlási že niekto prešiel cez dvere. Postavila som sa a pozrela tým smerom. Stáli tam 4 mne moc dobre známi ľudia. Ups, ja som im tak trochu zabudla povedať že robím práve tu. No nič. Zobrala som si ceruzku a papierik na ktorý píšem objednávky a rozišla sa ku stolu kde si sadli. "Máte objednané?"
___________________________________
Ako Vám ide zatiaľ škola?💖