(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II.séria

5.

***Bill***

Anabell: „Ou... Zdrhol si z domu?"

„Eee... Tak nejak. Už toho bolo na mňa až dosť a potreboval som vypnúť..." mykol som plecami. Anabell len prikývla a dala mi veci do tašky.

„Ďakujem," usmial som sa. Tiež sa usmiala. Už som sa otáčal na odchod, keď som sa ešte zastavil.

Anabell: „Niečo si zabudol?"

„O koľkej dnes končíš?" nevinne som sa usmial. Trošku rozpačito sa usmiala.

Anabell: „Nooo... O siedmej."

„A prijímaš pozvanie von?"

Bill kurva čo robíš?! Veď máš holku!

Anabell: „Ehm...no..."

„Fajn. Tak toto bola sprostosť... zabudni na to..." mávol som rukou.

Anabell: „Počkaj! Okej....o ôsmej?" zasmiala sa. Prekvapene som na ňu pozrel.

„O ôsmej..." vydýchol som. „Dobre," prikývol som a chcel som ísť preč keď ma zastavila.

Anabell: „Myslíš, že ja som jasnovidec?" Nechápavo som sa k nej otočil.

„Čože? Prečo?"

Anabell: „Kde sa stretneme?"

Tresol som sa po čele.

„Bože ja som blb! Okej no....hmm...neviem," zúfalo som na ňu pozrel. „Veľmi to tu nepoznám," previnilo som sa usmial.

Anabell: „No.... Tak o ôsmej v parku?"

„Fajn. Ale park je široký pojem..." uškrnul som sa.

Anabell: „Hm...pri tej veľkej fontáne? Vieš ktorá?"

„Viem. Super," prikývol som. „Tak večer..." usmial som sa.

Anabell: „Ahoj," pozdravila ma. Kývol som jej na pozdrav a vyšiel som z potravín.

***Sebastian***

Sedel som v aute a mieril som do baru.

Takže Kaulitz mladší predsa len zdrhol. Usmial som sa sám pre seba. Vzal som do ruky mobil a vytočil som Marka.

„Mark? Čau... Počuj, zavolaj chalanov a dôjdite do baru....Dobre...Čau!" a zložil som. Usmial som sa a trošku som pridal.

Keď som prišiel do baru, Katy šla práve od jedného stola. Keď ma uvidela usmiala sa.

„Ahoj..." pobozkal som ju a zobliekol som si bundu. Len sa usmiala a dala variť kávu.

„Neuveríš koho som stretol v meste," uškrnul som sa. Pozrela na mňa.

Katy: „Čo ja viem...Billa?" mykla plecami.

„To by som bol radšej...Toma a Natalie!"

Katy: „A?"

„Spolu...vyrehotaných v obchode..."

Katy: „A?!" nechápavo na mňa pozrela. Vzdychol som si.

„Och Bože! No nič...budem vzadu. Keď dôjdu chalani tak ich za mnou pošli."

Katy: „Zas na nich niečo chystáš?!" prepálila ma pohľadom. Podišiel som k nej a pobozkal som ju.

„To nech ťa netrápi anjelik, " usmial som sa a znova som ju pobozkal. Len ma mlčky pozorovala.