(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II.séria

7.

***Sebastian***

Keď chalani odišli, na tvári som mal ešte stále široký úsmev. Prečo? Pretože sme vymysleli úžasný plán ako donútiť Kaulitza aby sa vrátil. Och áno, som sviňa a som na to patrične hrdý.

Vzal som telefón zo stola a v zozname som si vyhľadal číslo na Tea.

Kto je Teo? Jeden kamoš, ktorý pracuje ako fotograf pre Bild. Paparazzi. Novinárska, doslova, hyena. Ak chcete nájsť na niekoho tú najväčšiu špinu, jednoznačne je v tomto Teo najlepší.

Chvíľku to zvonilo, keď konečne zdvihol.

„Teo? Tu Sebastian. "

„Sebastian? No konečne si sa ozval. Ako žiješ?"

„Celkom v pohode...počúvaj, nemohli by sme sa stretnúť?"

„Dúfam len, že nie hneď teraz..."

„Nie, neboj sa," uchechtol som sa. „Zajtra?"

„Okej..."

„O koľkej ti to vyhovuje?"

„Okolo piatej? Budem v Magdeburgu tak sa stavím. Dúfam len, že to nebude len nejaká vtákovina!"

„Uisťujem ťa, že nie... a aj keby, dobre ti za to zacvakám tak sa nevzrušuj..."

„Dobre....zajtra o piatej! A teraz nevyrušuj! Mám iné starosti..." povedal a ja som vedel, že sa škerí od ucha k uchu. Pozdravil som ho a zložil som. To by sme mali.

***Ráno***

***Natalie***

Keď som sa ráno zobudila, na chvíľočku som sa zarazila. Započúvala som sa a vtedy som začula, že Tom s niekým hovorí. Vyskočila som z postele a vybehla som z izby. Keď som však zbehla dole, zarazila som sa. Tom telefonoval. Trošku s úškrnom na mňa pozrel keď som vletela do obývačky. Len som sa naňho zachmúrila a posadila som sa na gauč.

Tom: „Hej... Ehm...ešte spí. No vieš, dlhá noc... mhm... Čo?... Ale nieee... nemusíííš... Sme všetci v pohode.... mhm... Aj ja teba. Ahoj a pozdrav Gordona. Ahoj..." a zložil.

S podvihnutým obočím som naňho pozrela.

„Mama?" naznačila som perami. Zaboril tvár od dlaní a vydal nejaký čudný zvuk.

Tom: „Je to v prdeli!" zúfalo na mňa pozrel. Položil mobil na stôl a zvalil sa vedľa mňa.

„Čo sa deje?"

Tom: „Volala mama..."

„To som si domyslela z toho tvojho výzoru...čo hovorila?"

Tom: „No....že ako sa máme a...chcela Billa k telefónu!" zatiahol zúfalo.

„Ou...no...mal si jej povedať, že zdrhol..." mykla som plecami a vzala som do ruky ovládač od telky.

Tom: „No jasne... To mi nenapadlo..." kyslo sa zaxichtil. Len som si vzdychla.

„Mal si jej to povedať skôr než sa to objaví v nejakom bulvári."

Tom: „Hm..." smutne si vzdychol. Oprela som si hlavu o jeho plece a zavrela som oči.

„Mám strach," pošepkala som.

Tom: „Strach? Z čoho?"

„Že si nájde inú a už sa nevráti..." pošepkala som smutne a pozrela som naňho. Len sa usmial a pohladil ma po tvári.