(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II.séria

20.

„Tak prečo?!"

Bill: „Z vďaky..."

„Vďaky?! To si jej ďakoval za to, že ti ho pred tým vyfajčila?!" opýtala som sa uštipačne.

Bill na mňa zarazene pozrel a len pokrútil hlavou.

Bill: „Za to, že teraz netrčím v nejakom debilnom blázinci a nerežem si žily! Ale vieš čo?! Mám dojem, že s tým asi znova začnem pretože jedine to ma bude držať nad vodou!" zahučal podráždene a odišiel z izby pričom nezabudol poriadne tresnúť dverami.

Chvíľu som sa mlčky dívala von oknom keď mi zrazu nejak doplo čo povedal. Zvrtla som sa a vybehla som z izby.

„Bill?!" zakričala som cez celý dom a zbehla som dole. Tam bol len Tom a čučal na telku.

Tom: „Čo je?!"

„I-išiel von?"

Tom: „Nie... hore v kúpeľni," usmial sa. Zvrtla som sa na päte a rýchlo som vybehla hore. Rozrazila som dvere na kúpeľni. Bill sedel pri vani a znudene sa díval pred seba. Keď som tam vtrhla, strhol sa. Pribehla som k nemu a silno som ho objala.

„Ľúbim ťa. Ľúbim ťa. Prisahám," šepkala som a pevne som ho držala. Taktiež ma objal a vtisol mi bozk do vlasov.

Bill: „Aj ja Teba..."

„Prečo... prečo si mi to nepovedal?!" zavzlykala som. Cítila som ako mykol plecami. Odtiahla som sa.

„Ale už nie, však?" Neodpovedal. Chytila som ho za tvár a zadívala som sa mu do očí.

„Už nie, však?"

Bill: „Nie... neboj... to... to bolo vtedy keď si so mnou vôbec nekomunikovala..." pošepkal.

„Prepáč. Viem... urobila som chybu..." pošepkala som. Len sa usmial.

Bill: „To nič. Ľúbim ťa. Ľúbim jedine teba a nikoho iného... len teba..."

„Ja viem. Aj ja ľúbim len teba..." pohladila som ho po tvári a potom som ho pobozkala.

***Anabell***

S úsmevom na perách som sa pretočila na bok, no zarazila som sa. Otvorila som oči a dívala som sa na prázdne miesto vedľa mňa.

„Bill?" zvolala som, no nikto sa mi neozval. Vstala som, obtočila som okolo seba deku a šla som do kúpeľne. Bola však prázdna, tak isto ako aj celý apartmán...Vrátila som sa naspäť do izby a otvorila som skriňu. Všetky veci boli preč. On...on odišiel...

Obliekla som sa, upravila som posteľ a zavrela som sa do kúpeľne. Opláchla som si tvár studenou vodou a zopla som si vlasy do copa. Vzala som si veci a vyšla som z izby. Zamkla som ju a pomaly som šla k výťahu. Ešte som sa obzrela a nastúpila som doňho. Zviezla som sa dole a šla som k recepcii.

Recepčná: „Dobré ráno," usmiala sa.

„Hm...dobré ráno..." trošku smutne som sa usmiala a podala som jej kľúče od izby.

Recepčná: „Vy ste Anabell?!" opýtala sa trošku neisto.

„Áno... Prečo?"

Recepčná: „Aha... Tak to vám pán Kaulitz odkazuje, že si nemusíte robiť starosti s platením izby a odhlasovaním. Všetko už vybavil a..." zohla sa k skrinke a po chvíľke mi podávala nejakú obálku.

Recepčná: „Toto Vám mám odovzdať," usmiala sa. Na chvíľku som zmeravela a potom som si ju od nej vzala. Ruka sa mi celý čas triasla a recepčná si to samozrejme všimla.