(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II.séria

22.

Keď som sa zobudila, Bill ležal rovno oproti mne a s úsmevom na perách sa na mňa díval. Letmo som sa usmiala a pritúlila som sa k nemu. Objal ma a pobozkal do vlasov.

„Vieš, že toto mi chýbalo?" pošepkala som, taktiež som ho objala a položila som si hlavu na jeho hruď.

Bill: „Sex?"

„Nieee... tvoje objatie..." pošepkala som a viac som sa k nemu pritúlila.

Bill: „No to hej. Hlavne v noci... keď som sa nemal ku komu pritúliť..." pošepkal smutne. Pozrela som naňho.

„Ale už ma nenecháš samú, však?" spýtavo som sa naňho zadívala. Pohladil ma po tvári a pobozkal.

Bill: „Už nikdy! Budem len s Tebou! Sľubujem!"

„Ľúbim ťa," pošepkala som.

Bill: „Aj ja teba anjelik," usmial sa a pobozkal ma.

Bolo asi pol desiatej keď sme zišli dole. Tom trčal rozvalený na gauči s balíčkom čipsov v ruke a sledoval telku. S Billom sme sa na seba uškrnuli. Tom na nás pozrel.

Tom: „Dobrý večer," uškrnul sa. Vzala som vankúš z kresla a hodila som ho doňho. Obaja sme sa rozosmiali.

Tom: „Prestáááň....Veď som nič neurobil!" zatiahol zúfalo, no vrátil mi to. Rozosmiala som sa.

„Si hnusný..." znova som po ňom hodila vankúš. Keď ho však chytil, hodil ho do Billa.

Bill: „Héééj! Čo som ti urobil?"

Tom: „Veľa si toho urobil! Bože mal som ti jednu vraziť keď som otvoril tie dvere!" zahučal nahnevane a prepálil ho pohľadom. Posadila som sa do kresla a mlčky som sa na nich dívala.

Tom: „Vy dvaja...?" ukázal na nás prstom a dal si do úst čipsy.

Mykla som plecami a usmiala som sa na Billa.

„Nič... čo by bolo..." žmurkla som na Billa. Usmial sa na mňa.

Tom: „Bill ty si taký hajzel!" rozhodil rukami.

Bill: „Ja viem..." zahučal naňho a posadil sa ku mne. Teda, posadil si ma na kolená a objal ma okolo pása. Oprel si bradu o moje plece a pozrel na Toma.

Bill: „Mrzí ma to," povedal potichu. Tom sa naňho len mlčky díval.

Bill: „Bože tak odpustíš mi to alebo sa mám odsťahovať aby si ma nemusel mať 24 hodín denne na očiach?!"

„Znova by si odišiel?!" smutne som naňho pozrela.

Bill: „Hej! Pretože ako vidím môjmu bratovi tu vadím!" zahučal, pustil ma a postavil sa. Len som ho smutne sledovala.

Tom: „To som nepovedal!" taktiež sa postavil. Prepaľovali sa pohľadmi a ja som sa na nich bezradne dívala.

Bill: „Vidím to na tebe! Bože tak povedz, že tu už nemám čo robiť a vypadnem odtiaľ! Veď som aj tak len obyčajný hajzel, ktorý sa na vás vykašľal!" skríkol zúfalo. Nahrnuli sa mi slzy do očí a smutne som sa na nich dívala. Takto som si to nepredstavovala. Nechcem aby sa hádali. Aby sa hádali kvôli mne...

„Prestaňte prosím..." pošepkala som smutne a vstala som.

Tom: „Máš pravdu! Si len obyčajný hajzel, pretože keď ťa Natalie najviac potrebovala tak si zdrhol! Zdrhol si a nechal si ju tu samú!"

Všetko... všetko mu to vykričal do očí a mrzelo ma to. Tom mal pravdu, no nemusel... nemusel byť naňho tak tvrdý...

Tom: „Len tak si odišiel a ani si sa neobťažoval poslať SMS-ku, že si v poriadku! Keď sme sa ti chceli dovolať večne si mal vypnutý telefón a ja sa nemám štvať za to, že si sa na nás totálne vysral?!" skríkol zúfalo.