(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II.séria

15.

***Anabell***

Dosť dlho sme ležali a ani jeden sa nehol. Bill mal stále zavreté oči a ja som ho hladila po vlasoch. Odhrnula som mu vlasy z tváre a zadívala som sa naňho. Ukazovákom som mu jemne prešla po línii tváre na čo sa usmial.

„Vieš čo urobíš teraz?"

Bill: „Hmm... budem aj naďalej ležať a nechám sa tebou hladiť po tvári?" otvoril oči a usmial sa na mňa.

„Heh..." trošku zarazene som sa usmiala. „Dobre no..." mykla som plecami. Len sa usmial a zadíval sa na mňa. Jemne ma pohladil po tvári a letmo sa usmial. Jednou rukou ma chytil za krkom, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Zostala som v šoku, no po chvíľke som ho jemne chytila za tvár a spolupracovala som.

Bol to krásny pocit, no po chvíli som sa od neho odtiahla. Je predsa zadaný...

„Prepáč... ja... ja nemôžem...." odtiahla som sa od neho.

Bill: „Nie... bola to moja chyba ty prep..." nedopovedal, pretože som ho znova pobozkala. Bill sa na mňa prevalil a ruky mi chytil nad hlavou pričom sa na mňa pomaličky položil a stále ma bozkával. Po hodnej chvíli sa odo mňa pomaličky odtiahol a jemne ma uhryzol do spodnej pery. Čelom sa oprel o to moje a obaja sme zrýchlene dýchali.

Nosom sa úplne jemnulinko otrel o ten môj a sladko sa usmial.

Bill: „Som hajzel..." zasmial sa.

„A ja mrcha... sme si kvit..." povedala som trošku udýchane. Len sa zasmial a znova ma pobozkal. Chvíľku som sa nechala, no potom som sa odtiahla.

„To nemôžeme..." pokrútila som hlavou.

Bill: „Áno...máš pravdu..." prikývol a vstal zo mňa. Zdvihol sa a mrkol na mobil. Potom sa na mňa usmial.

Bill: „Idem do sprchy, okej? A..."

„Mám na výber?" skočila som mu do reči a usmiala som sa.

Bill: „Hmm... nie. Takže tu na mňa pekne počkáš pokiaľ nemáš nič dôležitejšie na práci," zasmial sa.

„A potom?" oprela som sa o lakte a zadívala som sa naňho.

Bill: „Potom môžeme ísť von... pretože sa tu asi zbláznim..." rozhodil rukami a zúfalo na mňa pozrel.

„Dobre... a... čo paparazzi?!"

Podišiel k skrini z ktorej si vybral uteráky a s úsmevom na perách na mňa pozrel.

Bill: „Dám si na hlavu vrece a budem pre všetkých paparazzi neviditeľný," uškrnul sa.

S podvihnutým obočím som naňho pozrela a potom som vyprskla smiechom. Nechápavo sa na mňa díval a uškrnul sa.

Bill: „Čo je?!"

Len som pokrútila hlavou a zaborila som tvár do vankúša. Ešte stále som sa smiala. No... mám pocit, že tak skoro ma to neprejde.

Bill: „Fajn... idem do sprchy a dúfam, že keď sa vrátim už sa dorehoceš!" podotkol a potom som počula už len to ako zatvára dvere. Ešte chvíľu som sa smiala, no potom som sa posadila na posteľ a z hlboka som sa nadýchla. Že s vrecom na hlave... Bože to je ťuťko... S úškrnom som pokrútila hlavou a vstala som z postele. Chcela som si zapnúť telku, no nejak som nemohla nájsť diaľkové.

„Bill?" zakričala som a podišla som k dverám. Už som počula tiecť vodu. Zaklopala som na dvere.

Bill: „No?!"

„Kde je diaľkové od telky?" Chvíľu bolo ticho a potom som ho počula ako sa smeje.

„Čo ti je smiešne?" zahučala som.

Bill: „Asi... niekde pri posteli..."

„Pri posteli... fajn. To je široký pojem..." hundrala som keď som šla k posteli. Bože môj! Ako dokáže jedna, JEDNA osoba narobiť taký neporiadok!?

Zdvihla som vankúš, perinu, dokonca aj plachtu, no nikde tam nebol. Vzdychla som si a kľakla som si k posteli. Zaostrila som zrak keď som konečne zbadala niečo čo teoreticky mohlo byť diaľkové. Trošku viac som vliezla pod posteľ a natiahla som ruku za diaľkovým...teda za teoretickým diaľkovým a keď som ho už konečne držala v ruke, zacítila som, že mi po nej niečo lezie. Zľakla som sa a strhla som sa no neuvedomila som si, že som pod posteľou a tak keď som zdvihla hlavu rovno som ju tresla do postele.

„Auuu..." zakvílila som zúfalo a už so sklonenou hlavou som vyliezla spod postele. Hodila som diaľkové pred seba a oprela som sa o posteľ. Chytila som hlavu do dlaní a zavrela som oči. Svinsky to bolelo.

Bill: „Anabell?! Si v pohode?!" zakričal z kúpeľne.

„Hej hej... pohoda... Len sa sprchuj..." odkričala som mu s kyslím xichtom, keďže hlava ma hnusne bolela. Po chvíľke som vstala a zdvihla som diaľkové zo zeme. Postavila som sa a zapla som telku. Išli správy a práve dávali znova to video s Billom. A k tomu pravdaže "múdre kecy" novinárov. Ach jaj... Prečo to ešte stále rozoberajú?! Nemohli by ho už konečne nechať na pokoji?!

Asi 15 minút som znudene prepínala kanály keď som telku vypla a hodila som ovládač na skrinku. Zvalila som sa na posteľ a zavrela som oči. Obtáčala som si prameň vlasov okolo ukazováka, keď zrazu začal zvoniť telefón. Zdvihla som hlavu a rozhliadla som sa po izbe. Nebol to môj mobil, keďže ten som mala vo vrecku. Vstala som z postele a šla som ku gauču z ktorého to zvonenie vychádzalo. Všimla som si tam Billov mobil.

„Eeee... Bill??!" zakričala som a vzala som mobil do ruky. Svietilo tam nejaké číslo. Podišla som ku kúpeľňovým dverám a zaklopala som.

Bill: „No?!"

„Zvoní ti mobil!"

Bill: „Ahaaa.... a kto volá?"

„Noo..." mrkla som na displej. „Neviem... je tu len nejaké číslo..."

Bill: „Aha... jooj no zdvihni a povedz, že som v sprche a o chvíľu dôjdem..."

„A si v sprche?!"

Bill: „Nieee... len zdvihni a povedz, že o chvíľu som tam..." aj keď som ho nevidela, vedela som, že sa uškiera. Hajzlík jeden. Vzdychla som si a zdvihla som.

„Prosím?" ozvala som sa. Ticho.

„Je tam niekto?!" opýtala som sa pochybovačne. Niečo tam zašušťalo a potom sa ozvala nejaká holka.

„Kto tam je?!"

„Eee... Bill je v sprche a odkazuje, že máš chvíľku počkať..." práve keď som dopovedala sa v dverách objavil Bill. Rýchlo som mu podala mobil. Zvraštil obočie a priložil si mobil k uchu.

Bill: „Prosím?!" ozval sa milo. Potom som počula už len to ako naňho skríkla, že ho nenávidí a zrejme zložila. Bill na mňa totálne vykulene pozrel a odtiahol si mobil od ucha. Až vtedy mi doplo, že to bola najskôr Natalie. Zúfalo som naňho pozrela a priložila som si ruku na ústa.

„Prepáč..." pošepkala som zúfalo.

Bill: „Nie...nie to...."

„Mala som to nechať tak..." krútila som hlavou a posadila som sa na posteľ. Bill ku mne podišiel.

Bill: „Nie je to tvoja vina... apropo... ja som ti to kázal zdvihnúť takže je to moja chyba."

„Lenže teraz je to všetko totálne v hajzli..." zúfalo som naňho pozrela a cítila som, že mi po líci steká slza. Toto som nechcela.

Bill: „Ono to bolo v hajzli už dávno predtým..." smutne si vzdychol a potom ma objal.

Pokračovanie nabudúce. :)