(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II.séria

28.

***Bill***

Keď som sa vrátil do izby, Natalie spala. Usmial som sa, potichu som sa obliekol a vyšiel som z izby. Zbehol som dole do obývačky, kde Tom čučal na telku.

„Tom?" zvalil som sa vedľa neho. Letmo na mňa pozrel.

Tom: „Prosím..."

„Nooo... musíme si pokecať."

Tom: „Mhm..." pokýval hlavou no stále pozeral na televíziu. Vzdychol som si a postavil som sa. Podišiel som k telke a vypol som ju.

Tom: „Hééééj!"

„Budeme sa sťahovať," povedal som pokojne a otočil som sa k nemu. Tom na mňa vytreštil tie jeho hnedé kukadlá a balíček čipsov, ktoré držal v ruke mu vypadol. Našťastie sa z neho nič nevysypalo, keďže bol poloprázdny.

Tom: „Si robíš prdel?!"

„Nie..." posadil som sa k nemu. „Pozri... Ja, Natalie ale aj ty potrebujeme zmeniť prostredie... nedá sa byť neustále na jednom mieste... a teraz keď je Nat tehotná..."

Tom: „No počkaj... ona o tom vie?"

„Nie," pokrútil som hlavou, „si prvý komu to hovorím."

Tom: „No super. Nemôžeš sa len tak presťahovať..."

„No veď ti to tu pekne hovorím čo si hluchý!? Už som si dokonca vyhladol aj pár domov neďaleko odtiaľto... len chcem aby si šiel so mnou a mrkol sa na ne..."

Tom: „Ježiši kriste! Ty si sa zbláznil..." pokrútil hlavou a dal si čipsy do úst.

„No... to je prvá vec. Druhá je, že chcem Natalie požiadať o ruku," usmial som sa. Tom na mňa vytreštil oči a začal sa dusiť. Len som sa rozosmial. Zdvihol sa a kašľajúc šiel do kuchyne. Po chvíli sa vrátil s pohárom v ruke a pil vodu. Z hlboka sa nadýchol a pozrel na mňa.

Tom: „Ty si taký hajzel!"

„Prečo?" usmial som sa.

Tom: „PREČO?! S takými vecami na mňa musíš pomalšie!" zahundral, no potom sa usmial a posadil sa.

„Chcem – Natalie – požiadať – o – ruku," medzi každým slovom som urobil malú pauzu, ako by som to hovoril retardovi. Vedel som, že ho tak naštvem.

Tom: „Joj ty..." štuchol do mňa. „Fajn... a kedy?"

„Nooo... keď budeme mať dom. Pôjdeš so mnou?"

Tom: „A kam?"

„No pozrieť tie domy..."

Tom: „Aha... fajn a kedy? Mohol by si zapnúť telku?" zahučal. Len som pokrútil hlavou a vstal som. Štuchol som do vypínača a telka sa zapla.

Tom: „Ďakujem."

„Hej... zajtra..."

Tom: „Zajtra?" zúfalo na mňa pozrel.

„A kedy? Budúci rok? Bože Tom rozmýšľaj trochu," poťukal som si po čele. Len prekrútil očami a vzdychol si.

Tom: „Fajn... pôjdem s tebou..."

„Ďakujem," usmial som sa a šiel som do kuchyne. Napil som sa a šiel som hore do izby. Potichu som zavrel dvere a podišiel som k posteli. Ľahol som si k Naty pod perinu a objal som ju okolo pása.

Natalie: „Bill?" pošepkala a chytila ma za ruku.

„Áno?" usmial som sa a pobozkal som ju na krku.

Natalie: „Kde si bol?"

„Nooo... pokecať si s Tomom..."
Pretočila sa na chrbát a pozrela na mňa.