(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II.séria

27.

Ona: „M-my sa poznáme?"

„My dve možno nie, no Bill Kaulitz ti určite niečo hovorí, však?!" opýtala som sa trošičku nabrúsene aj keď som nechcela... to budú asi tie tehotenské hormóny...

„Ja... ehm... prepáč..." odkašľala som si.

Ona: „Nie to... chápem. Ty si Natalie, však?" vytiahla si utierky a utrela si ruky.

Len som mlčky prikývla.

Anabell: „Už je to medzi vami v poriadku?" opýtala sa milo. Chvíľu som sa na ňu mlčky dívala a potom som prikývla.

Anabell: „Aha... To som rada..." usmiala sa, no prišlo mi, že tak trošku silene.

„Ak chceš... je tu takže sa môžete... porozprávať alebo ja neviem..." koktala som. Len sa zasmiala.

Anabell: „Nie... myslím... bude lepšie ak sa už neuvidíme..." letmo sa usmiala.

„Aha..."

Anabell: „Rada som ťa spoznala... aj keď trošičku netradične..." povedala s úsmevom a otočila sa na odchod. Keď už skoro vychádzala ani neviem prečo, no znova som sa ozvala a opýtala som sa niečo... čo by som od seba samej nečakala.

„Zaľúbila si sa?" opýtala som sa potichu. Zarazila sa a ostala stáť na mieste. Zadívala sa do zeme a potom sa ku mne pomaly otočila.

Anabell: „A nie je to jedno?" opýtala sa trasúcim hlasom a v očiach sa jej zaleskli slzy. Zarazila som sa. Chvíľu som mlčala, no potom som sa ozvala.

„Nie je to jedno...." pošepkala som.

Anabell: „Pozri... to čo som prežila s Billom bolo krásne a to, že som sa doňho zaľúbila je čisto len moja vina. Z jeho strany to nebolo nič iné len vďaka za to čo som preňho urobila a ja to beriem tak ako to je. Nechcela som a ani ti ho prebrať nechcem. On ťa ľúbi. Tak si to váž," usmiala sa a odišla. Na chvíľu som ostala úplne obarená. Prekvapilo ma to čo povedala a ako to povedala... ľúbi ho a aj napriek tomu so mnou oňho nemieni bojovať. Alebo... ako to mám nazvať...

Pozrela som sa do zrkadla. Vzdychla som si, umyla a utrela som si ruky a vrátila som sa naspäť k stolu. Bill na mňa s úsmevom pozrel.

Bill: „Tu máš..." podal mi pohár minerálky.

„Ďakujem..." letmo som sa usmiala.

Bill: „Si v poriadku?" spýtavo na mňa pozrel. Usmiala som sa a prikývla som. Napila som sa vody a dojedla som.

Bill potom zaplatil a vyšli sme odtiaľ. Mlčky sme došli k autu. Bill mi otvoril dvere. Letmo som sa usmiala a nasadla som. Keď si sadol do auta, pozrel na mňa.

Bill: „Niečo sa stalo?" chytil ma za ruku, ktorú som mala položenú na nohe. Pozrela som naňho.

„Ja..." pozrela som na zem a potom naňho. „Stretla som sa s Anabell..." pošepkala som. Pustil ma a totálne zarazene sa na mňa díval.

Bill: „S... Anabell? P-počkaj a kedy?!" nechápavo sa na mňa díval.

„V tej reštaurácii... na wc-ku...." mykla som plecami.

Bill sa z hlboka nadýchol a oprel sa o sedadlo. Rukami si zakryl tvár a vzdychol si.

„Ona... povedala mi, že... že sa do teba..."

Bill: „Zamilovala? To viem... ale ja milujem Teba..." pozrel na mňa. Mlčky som sa mu dívala do očí.

Bill: „Pozri... Vedel som, že ma ľúbi a ona vedela, že ja ľúbim len Teba! Fajn... je pekná, priťahovala ma ale milujem len Teba..." letmo sa usmial a pohladil ma po tvári.