***Anabell***
Bill: „Takže... tu bývaš sama?" opýtal sa a odhryzol si z pizze.
Už sme vypili asi pol fľaše vína a trošičku sme boli v náladičke.
„Mhm..."
Bill: „A nemáš ani priateľa?" uškrnul sa. Len som s úsmevom pokrútila hlavou.
„Už nie....a ty?" usmiala som sa a spýtavo som sa naňho dívala. Pozrel na mňa a potom si smutne vzdychol.
Bill: „Vlastne... neviem. Neviem či som alebo nie som v tejto chvíli zadaný..." mykol plecami a napil sa vína. Nechápavo som sa naňho dívala.
„No...tak tomu teraz nechápem," uškrnula som sa.
Bill: „Vieš...kvôli nej som tu..." pozrel na mňa. Zvraštila som obočie.
„Podrazila ťa?" opýtala som sa opatrne. Len sa usmial a pokrútil hlavou.
Bill: „Natalie nie... Ona... Asi... dva mesiace dozadu... ju...ju prvýkrát znásilnil jej priateľ a... bol som jej najlepší kamoš, takže sme odvtedy spolu trávili dosť času až kým... nejak sa stalo, že sme sa spolu vyspali. Miloval som ju... miloval som ju už dlhšiu dobu takže keď som prišiel na to, že jej ublížil on a ja som nemohol urobiť nič, hrozne ma to žralo. Totižto... ona ho milovala..." vzdychol si a na chvíľu sa odmlčal. Ticho som čakala na ďalší príval slov.
Bill: „Nikdy by nepripustila, že chalan, ktorý ju tak strašne "miluje" by jej mohol ublížiť.
S Tomom sme jej to nepovedali, pretože sme vedeli, že aj tak by nám neuverila. Ibaže keď... bol som pri nej celé dni odkedy ju znásilni, pretože on mal strašne veľa práce..." zavrčal ironicky a neušlo mi, že mu po líci stiekla slza. Smutne som sa naňho dívala.
Bill: „Chcel som... chcel som ju niekam vziať aby na to celý čas nemyslela... to bolo niekde na konci týždňa... ona však povedala, že cez víkend nemôže pretože Sebastian ju pozval k nej na večeru. Vedel som, že ak by tam nešla on by jej ublížil. Preto keď mi povedala, že najradšej by nikam nešla a bola so mnou, som povedal, že jeden deň bezo mňa vydrží... a... že to zbehne rýchlo. Ona...povedala, že sa s ním rozíde, pretože vraj nemá význam byť s niekým kto si na ňu nenájde ani len chvíľku čas po tom čo jej tak ublížili... a ja... ja debil som jej povedal aby tam šla. Nepovedal som fajn, nepôjdeš tam a vykašleme sa naňho... ja idiot som ju ešte prehovoril aby tam šla...vraj to tak bude lepšie...." zavzlykal.
Cítila som ako mi po líci stekajú slzy. Bože....musí tak trpieť. Stále mal sklonenú hlavu a ani na mňa nepozrel.
Bill: „On...zdrogoval ju či čo a znova sa s ňou vyspal. No nie len on... ale... aj jeho kamoši. Jednoducho im ju pohodil ako nejakú handru! Ako nejakú šľapku!" zúfalo na mňa pozrel. Opatrne som ho chytila za ruku a pevne som ju stisla. Len na mňa smutne pozrel.
Bill: „Myslel som... že potom už bude všetko v poriadku no mýlil som sa. Natalie bola u mňa a....neviem...už sa nepamätám kvôli čomu ale pohádali sme sa. Hnusne sme sa pohádali a ona sa zbalila a odišla k sebe. Sebastian si k nej nič nedovolil jedine ak bola u nás, no keď bola teraz sama doma... vedel som, že jej môže ublížiť. Bál som sa o ňu. Sebastian je sviňa. Odporná sviňa. On.... znova ju znásilnil a rovno predo mnou! Bol som tam, no aj tak som jej nemohol nijak pomôcť! Bol som tam no jediné čo som mohol bolo dívať sa na to ako jej ten hajzel znova ubližuje. Ešte stále vidím ten jej prosebný pohľad... ešte stále počujem ten jej krik a plač. Nemohol som urobiť vôbec nič aj keď som bol tam, pretože ten hajzel ma zviazal. Len som tam mohol sedieť a so slzami na tvári sa dívať ako ten hajzel ubližuje môjmu anjelikovi. Vinil som sa a stále sa za to viním, pretože viem, že som tomu mohol zabrániť. Ak by som ju vtedy nebol doslova vykopol z nášho domu.... nič by sa jej nebolo stalo. Bola to len a len moja chyba..." zavzlykal. Len som smutne pokrútila hlavou.
YOU ARE READING
(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II.séria
FanfictionPrišiel deň, ktorého sa Natalie bála najviac. Odišiel. Nechal ju samú. Keď ho potrebovala pri sebe, keď potrebovala jeho pevné objatie, bozky, úsmev, povzbudivé slová...odišiel. Vtedy, keď ho najviac potrebovala mať vedľa seba, po svojom boku. Bola...