(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II.séria

23.

***

S Billom za pätami som zišla dole do kuchyne. Tom si práve lial kávu do hrnčeka. Keď som vošla dnu usmial sa.

Tom: „Dobré ránko..."

„Ahoj," usmiala som sa a vtisla som mu pusu na líčko. Keď však vošiel do kuchyne Bill, úsmev mu z tváre zmizol a mlčky sa posadil za stôl. Zúfalo som naňho pozrela. Bill si len vzdychol a podišiel k linke. Z poličky vzal dva hrnčeky a položil ich na linku.

Bill: „Dáš si kávu?"

„Mhm..." prikývla som a posadila som sa oproti Tomovi. Čítal nejaké noviny.

„Tom?"

Tom: „Hm?"

„Nemohli by ste sa porozprávať?"

Tom: „Nie..."

„Aha. A smiem aspoň vedieť prečo si naňho taký?"

Bill/Tom: „Lebo som/je hajzel!"

Tom naňho pozrel.

Tom: „Jo! Si skurvený hajzel!"

„Tom!"

Tom: „Čo? Veď to on si len tak odišiel, neozval sa, preťahoval tam nejakú holku a čakáš, že keď sa len tak z ničoho nič vráti budem sa k nemu správať akoby sa nič nebolo stalo?!"

Bill: „To od teba nikto nežiada! Chcem len aby sme sa porozprávali! A nevrčali na seba na každom kroku!"

Tom: „A o čom?! O tom, prečo si zdrhol?! To viem, pretože si obyčajný zbabelec! Ale v tej chvíli si nemusel myslieť len na seba ale aj na svoju rodinu a Natalie! Ja ako debil som ťa pred mamou kryl, no pochopil som, že som urobil chybu! Mal som ťa v tej sračke nechať plávať! A Natalie?! Myslel si vôbec na ňu v tej chvíli?! Myslel si vôbec na to, že ťa potrebuje?! A, že svojím odchodom jej len viac ublížiš??!" zúfalo sa naňho díval.

Bill: „Potreboval som vypadnúť!"

Tom: „A Natalie zas potrebovala aby si bol pri nej," povedal potichu a prepaľoval ho pohľadom.

Bill: „Fajn... Urobil som chybu a mrzí ma to, no vďaka tomu odchodu som si uvedomil ako veľmi mi na vás záleží! Potreboval som nad všetkým popremýšľať a urovnať si myšlienky v hlave! Ak... ak by mi na vás ani trochu nezáležalo nevrátil by som sa... Teraz by som tu nebol! Ostal by som tam a na vás by som zabudol!"

Bill sa na chvíľu odmlčal a smutne si vzdychol.

Bill: „Možno to vyzeralo akoby mi bolo všetko jedno, no nevieš si ani predstaviť ako som sa musel premáhať aby som sa v momente ako som vyšiel z domu neotočil na päte a nevrátil sa. Chýbali ste mi. Veľmi ste mi chýbali..." pošepkal zúfalo. Tom sa naňho len mlčky díval.

Bill: „Tom... Ak by som neodišiel ja by som sa zabil..."

Tom: „Č-čo...?" ostal úplne obarený. Podišla som k Billovi a silno som ho objala.

„Ľúbim ťa," pošepkala som mu. Pevne ma zovrel v náručí a oprel si hlavu o moje plece.

Tom: „Prečo si nič nepovedal?" Bill ma pustil a pozrel naňho.

Bill: „Lebo som zbabelec," zahlásil uštipačne. Štuchla som ho do brucha.

„Prestaň."

Tom: „Ja ťa jedného dňa zabijem!" zahučal, no potom k nám podišiel a objal ho.

Tom: „Fajn, že si späť braček ale ešte raz zdrhneš a zvesím ťa za vajcia do prievanu," uškrnul sa. S úškrnom som na nich pozrela.

„Bože vám to trvalo," uškrnula som sa.