(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II.séria

12.

***Natalie***

Smutne som sa dívala von oknom, keď Tom konečne zabočil na našu ulicu. Keď som však uvidela tých novinárov čakajúcich pred domom, vyplašene som pozrela na Toma.

„To...čo to má byť?!"

Tom: „To sú tie paparazzi hovädá..." zahundral.

Bolo ich tam minimálne dvadsať. Samé kamery, foťáky, mikrofóny...

Tom: „Neboj..." usmial sa a zaparkoval pred domom. Všetci tí fotografi začali cvakať foťákmi ako o život.

„J-ja... ja tam nejdem..." vystrašene som sa na nich dívala. Popravde... naháňali mi hrôzu. Vyzerali ako dravce číhajúce na svoju korisť.

Tom: „Dám na teba pozor, dobre? Počkaj kým vystúpim..." usmial sa a vypol motor. Odopol si pas, ešte na mňa pozrel a potom vystúpil. Tí novinári sa naňho hneď nahrnuli a niečo sa ho pýtali, no Tom zaryto mlčal. Podišiel k autu z mojej strany a otvoril mi dvere. Vytiahol ma von, zamkol auto a potom ma bezpečne dostal až do domu. Bola som vďačná, že ho tam mám so sebou lebo ak by som bola sama, zrejme by som sa zbláznila. Celý čas čo ma viedol do domu fotili ako o život. Dokonca ma jeden z tých reportérov tresol s foťákom do tváre keď sa pokúšal urobiť jednu "hviezdnu" foto.

„Auu..." priložila som si ruku na tvár. Tom ich odo mňa odstrčil a rýchlo ma vtiahol do domu. Ešte zamkol. Oprela som sa o stenu a s plačom som sa zviezla na zem.

Tom: „Natalie..." kľakol si ku mne a objal ma. Zaborila som tvár do jeho mikiny a pevne som ho objala.

„Ja nechcem žiadne fotky... nechcem byť v žiadnom časopise... nechcem žiadnu pozornosť! Čo to do čerta nechápu?!!" plakala som. Tom si ma k sebe pevne privinul a vtisol mi bozk do vlasov.

Tom: „Neboj... už im nedovolím urobiť ani jednu fotku. Neboj sa..." pošepkal a pevne ma držal. Po chvíľke ma pustil a vykukol cez okno von. Ešte stále tam boli a cvakali foťákmi jak o život.

Tom: „No veď počkajte..." zahundral a šiel do kuchyne.

„Čo ideš robiť?!" vstala som a šla som za ním. Už som však videla len to ako cez zadné dvere vychádzal von. Keď som začula štekať psy, hneď mi doplo. Po chvíľke sa vrátil a usmial sa.

Tom: „No... myslím, že to by ich malo držať v úzadí..." usmial sa. Len som sa naňho s úsmevom dívala. Podišla som k nemu a pevne som ho objala.

„Ďakujem..." pošepkala som.

Tom: „Nemáš za čo...veď si moja malá sestrička, nie?!" žmurkol na mňa. Zrazu sa však zarazil.

Tom: „Kreténi..." zahučal naštvane a jemne mi prešiel palcom po líci. Trhla som hlavou.

„Au..." zjaukla som.

Tom: „Poď... vyčistím ti to..." chytil ma za ruku a viedol ma do kúpeľne. Posadila som sa na vaňu a Tom zo skrinky vybral lekárničku. Podišiel ku mne.

Tom: „Mrzí ma to..." pošepkal a smutne na mňa pozrel. Len som pokrútila hlavou.

„Nie je to tvoj vina..." pošepkala som. Tom na mňa smutne pozrel a potom ma silno objal.

Tom: „Chcem aby tu bol Bill. Potrebuješ ho... on potrebuje teba. Preboha nech sa už spamätá. A potrebujem ho aj ja. Už to nezvládam..." hovoril zúfalo.

„Kašli naňho... Možno... možno je teraz šťastnejší... má novú priateľku..." povedala som uštipačne a zotrela som si slzy z tváre.

Tom: „My to zvládneme okej?! Tí novinári... Budú to rozoberať pár dní a potom sa na to vykašľú... neboj sa. Už ich poznám," usmial sa a zastrčil mi vlasy za ucho.

Tom: „Pozri... On sa vykašľal na teba, my kašlime naňho. Aj keď... ja si myslím, že až teraz si uvedomil ako veľmi ti ublížil. Viem presne ako odporne sa teraz musí cítiť, pretože presne toto nechcel... presne pred týmto ťa vždy chránil..."

Len som sa smutne usmiala.

„To hej..." smutne som prikývla.

Tom: „Myslím, že teraz mu je úplne jedno, že je v novinách vycapený s nejakou holkou. Jeho bude teraz trápiť to, že si v tých novinách ty a novinári ti nedajú pokoj. Ale nech sa trápi! Možno si konečne uvedomí ako ti ublížil... ako nám ublížil obom..." vzdychol si a objal ma. Zavrela som oči a pevne som ho objala.

„Zariadil to Sebastian, však? Určite to bol on... chce nás zničiť... ešte... ešte stále si nedokáže vryť do tej svojej debilnej hlavy, že ja oňho nestojím! Že milujem Billa. A tak sa nás snaží silou mocou rozdeliť, však?" pošepkala som a zúfalo som naňho pozrela.

Tom: „Myslím, že to by naňho úplne sedelo," vzdychol si.

Tom: „Vyčistím ti to, dobre?" pohladil ma po tvári a potom vybral vatu a peroxid z lekárničky.

„Bude to bolieť?!" vystrašene som naňho pozrela. Chvíľu sa na mňa mlčky díval a potom sa rozosmial.

Tom: „Ty sa bojíš?"

Sklonila som hlavu a zadívala som sa do zeme.

„A nemala by som po tom všetkom čo som si prežila? Čo sme si prežili všetci?"

Tom: „Prepáč...nemyslel som to tak..."

„Už nevládzem..." povedala som potichu. „Nevládzem... Chcem aby bolo všetko tak krásne ako predtým... keď tu bol Bill... Keď tu bol so mnou a nemusela som sa báť toho, že mi Sebastian znova ublíži..."

Tom: „Teraz tu máš mňa. A nemusíš sa ničoho báť, dobre?!" opýtal sa a zotrel mi slzy z tváre.

Tom: „Dám na teba pozor. Sľubujem," pošepkal a pevne ma objal. Odtiahli sme sa od seba až po dosť dlhej dobe a Tom mi vyčistil ranu na tvári. Ešte mi to prelepil leukoplastom a potom sa usmial.

Tom: „No...hotovo."

„Ďakujem," letmo som sa usmiala. Vstal a odložil lekárničku naspäť do skrinky. S úsmevom na perách sa ku mne otočil.

„A teraz?"

Tom: „Neviem ako ty..." podišiel ku mne a chytil ma za ruky. Zdvihol ma z vane a usmial sa.

Tom: „Ale ja si idem dať sprchu a potom idem spať, pretože som bol celú noc hore! Najprv zavretý na wc-ku spolu s tebou kde si pomaly polovicu noci prekecala so záchodovou misou a potom som sa ťa pokúšal uspať, keďže ti bolo zle a neustále si opakoval dookola, že Bill je kretén," uškrnul sa.

„Heh...a...ten striptíz na stole?" uškrnula som sa. Tom ma objal okolo pliec.

Tom: „Nooo... skoro ma na mieste vystrelo keď som ťa tam uvidel. No našťastie v tom najlepšom som ťa odtiaľ stiahol dole a vyviedol spolu s Andym hore na wc, pretože nechýbalo veľa a bola by si všetkých tých chalanov, ktorí ťa obkukovali otykovala..." hovoril keď sme vychádzali z kúpeľne. Zastala som a prekvapene som naňho pozrela.

„Fakt?!"

Tom: „Mhm..." prikývol akoby nič. Akoby rozprával o počasí.

„Bože môj! Veď si povedal, že na mňa dáš pozor!" štuchla som doňho a zachmúrila som sa naňho.

Tom: „Veď som dával! Prvé dve hodiny a potom ma Andreas spil jak dogu... Aaaa... potom som stretol jednu holku..."

„Šak jasne..." zahundrala som naoko nahnevane a šla som do kuchyne.

Tom: „No len sa nezlosť. Ja som ti nekázal opiť sa jak sviňa," zahundral. Škaredo som naňho pozrela a po chvíľke sme sa obaja rozosmiali. Tom ku mne podišiel a rozstrapatil mi vlasy.

„Prestááááň..." štuchla som ho do brucha. Len sa uškrnul a vybral kolu z chladničky. Nalial si do pohára a napil sa.

Pokračovanie nabudúce. :)