(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II.séria

24

***Sebastian***

Naštvane som hodil papiere na stôl a prepálil som Briana pohľadom.

„Ako to, že je späť?!" zavrčal som naštvane.

Brian: „To neviem ale je naspäť. A myslím, že sú spolu..."

Mark: „Určite sú spolu! To si nevidel jak sa pri tom kine olizovali abo čo?!" zahučal naňho.

Zviezol som sa na stoličku a zaboril som tvár do dlaní.

„Bože! Prečo mi nikdy v živote nič nemôže vyjsť?!" zavrčal som zúfalo.

Karl: „Bože veď to tak neprežívaj... Máme ich sledovať?! Zbiť ho?! Povedz si hocičo..."

„Od vás už nechcem nič!" zavrčal som naštvane.

„Ste len banda obyčajných hlupákov! Všetko čo ste kedy mali urobiť ste vždy nejak dosrali alebo to nevyšlo už hneď na začiatku! Vždy sa vám to nejako podarilo dosrať! V tom ste úžasní, za to vám skladám poklonu!" zavrčal som ironicky.

Mark: „My?! Veď to tomu magorovi Teovi nevyšlo a nie nám!" zahučal.

„Lenže on ich aspoň od seba dostal! Vy ste nedosiahli ani len to! Vždy sa k nej opäť vrátil..."

Karl: „A tak je to aj teraz! Sebastian pochop už konečne, že tých dvoch od seba dostaneš jedine vtedy ak ich zabiješ... Teda len jedného z nich, pretože potom budú opäť spolu tam hore," uškrnul sa.

Zarazil som sa a spýtavo som sa naňho zadíval. Niečo mi napadlo...

„Fajn... celkom fajn nápad..."

Brian: „Nie... zbláznil si sa?!"

„Hej! Zbláznil som sa z vás štyroch!" zahučal som podráždene a znova som sa posadil. Chalani sa na mňa len divne pozerali.

„Mal som toho hajzla zabiť už na samom začiatku! Už keď uňho tá suka prespala! Hneď v prvý deň....Všetko mi mohlo vyjsť podľa plánu a nemusel som sa tu s tým srať!" naštvane som tresol päsťou do stola. Chalani sa na mňa len zarazene dívali. Mark zrazu vstal a šiel k dverám.

„Kam ideš?!" zavrčal som.

Mark: „Ja... Nemienim sa do ničoho zapliesť! Už som toho urobil dosť a myslím, že mať policajtov na krku za vraždu fakt nechcem!" silene sa usmial a odišiel. Len som mávol rukou a zamyslene som sa díval pred seba...

Fajn... to by mohlo vyjsť... Zabijem ho. Pokiaľ s Natalie nemôžem byť ja, nebude s ňou ani on! A určite nie po tom čo mi ju doslova prebral! Odporný sukin syn! Za toto mi ešte draho zaplatí... draho...

„Viete čo? Môžete ísť aj vy... myslím, že na toto vás potrebovať nebudem. Vyriešim si to sám a po svojom!"

Chalani si vymenili nechápavé pohľady no potom sa zdvihli a šli k dverám.

Brian: „Fajn... ale ak urobíš nejakú hovadinu, nerátaj s tým, že ťa z toho budeme ťahať..."

Karl: „Presne..." prikývol a odišli. Schytil som prvú vec čo mi prišla pod ruku a hodil som ju do teraz už zavretých dverí.

„Kurva!" skríkol som naštvane a vstal som. Nervózne som sa prechádzal po pracovni a hlavou mi behalo snáď milión myšlienok a všetky sa točili len okolo jednej veci. Okolo toho ako sa zbavím toho sviniara... Jo... zbavím sa ho pretože inú možnosť nevidím. Nebyť jeho, ešte stále som mohol byť jednak s Natalie a taktiež s Katy... to len kvôli tomu debilovi som prišiel o obe...