***Bill***
Znudene som čučal na telku v hotelovej izbe keď mi zrazu zazvonil telefón. Nie však môj mobil ale ten čo mám na izbe. Vstal som z gauča a podišiel som k skrinke, na ktorej bol položený.
„Prosím?"
„Pán Kaulitz?"
„Áno?"
„Na recepcii máte ohlásenú návštevu."
„Ehmm... Ďakujem, hneď som tam," odpovedal som a zložil. Vzal som si bundu, kľúče od apartmánu a vyšiel som z izby. Mrkol som na hodinky. Bolo štvrť na päť. Zviezol som sa dole a keď som došiel na recepciu, trošičku som sa zarazil. Totižto dole v kresle sedela Anabell. Keď ma uvidela doširoka sa usmiala. Tiež som sa usmial a podišiel som k nej.
Anabell: „Ahoj," usmiala sa a vstala.
„Ahoj....čo ty tu? Povedal som, že ti cinknem..."
Anabell: „Ehm a....vadí, že som prišla? Ja...len...chcela som ťa prekvapiť no..."
„Tak to sa ti podarilo," zasmial som sa. Nervózne sa usmiala.
Anabell: „Ja... pôjdem preč ak už niečo máš..." otočila sa k dverám. Chytil som ju za ruku.
„Počkááj..." usmial som sa.
„Veď som povedal, že ideme von, nie?" žmurkol som na ňu. Trošku rozpačito sa usmiala.
Anabell: „Mhm... A kam?" usmial sa.
„Eeee....no...to ešte neviem," uškrnul som sa. „Ale čoskoro na to prídem. Chvíľočku počkáš kým sa pôjdem obliecť?"
Anabell: „Okej. Ale nebuď dlho," usmiala sa.
„Pokúsim sa." Posadila sa a ja som zatiaľ znova zdrhol do izby...
***Sebastian***
Znudene som niečo ťukal do počítača keď si niekto odkašľal. Strhol som sa a zdvihol som hlavu. Pred barom stál Teo.
„Teo..." uškrnul som sa a vyšiel som spoza baru. Objali sme sa.
Teo: „Rád ťa opäť vidím," usmial sa a posadil sa k baru.
„To sme dvaja. Dáš si niečo? Na účet podniku," žmurkol som naňho. Len s úsmevom prikývol.
Teo: „Stačí kola..." Prikývol som, vybral som z chladničky jednu kolu, otvoril som ju a podal som mu ju.
Teo: „Ďakujem. Tak," napil sa a pozrel na mňa. „ Čo by si rád?"
„Potrebujem aby si mi urobil zopár fotiek..."
Teo: „Akože tebe?"
„Ježiši nie MNE!" poťukal som si po čele a Teo sa len rozosmial.
Teo: „Ale tak to vyznelo..." uškrnul sa. „Tak o koho ide?"
Rozhliadol som sa po bare. Bolo tu len pár ľudí. Opäť som pozrel na Tea.
„O Kaulitzových..." Teo zahvízdal a uškrnul sa.
Teo: „Nooo... To by šlo. A čo konkrétne chceš?"
„Počkaj chvíľku..." odbehol som dozadu a zo šuflíka som vytiahol všetky fotky na ktorých boli Bill, Tom, Natalie a tá cudzia holka. Vrátil som sa naspäť k Teovi, ktorý práve obaľoval nejakú holku, ktorá práve došla.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II.séria
Hayran KurguPrišiel deň, ktorého sa Natalie bála najviac. Odišiel. Nechal ju samú. Keď ho potrebovala pri sebe, keď potrebovala jeho pevné objatie, bozky, úsmev, povzbudivé slová...odišiel. Vtedy, keď ho najviac potrebovala mať vedľa seba, po svojom boku. Bola...