(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme II.séria

29.

***Natalie***

Keď som sa zobudila, bolo niečo okolo tretej. Zívla som si a posadila som sa na posteľ. Ešte rozospato som si pretrela oči a rozhliadla som sa po izbe. Po chvíľke som sa znudene zdvihla a šla som do kúpeľne. Opláchla som si tvár studenou vodu, vlasy som si dala do drdola a vrátila som sa do izby. Obliekla som sa a zišla som dole. Chalani ešte neboli doma. Obula som si botasky a vyšla som von. Havkáči, ktorí sa šantili vonku na dvore hneď spozorneli a pribehli ku mne. Začali okolo mňa veselo poskakovať a štekať. Usmiala som sa. Šarik na mňa pozrel a veselo zabrechal. Bol krásny... usmiala som sa a pohladila som ho. Šla som dozadu za dom. Všetkým som im nasypala granule do mís, keďže tam už skoro žiadne nemali a napustila som im čistú vodu do misiek.

Práve keď som vracala misky na miesto som začula auto. Všetky psy sa rozbehli dopredu. Usmiala som sa a šla som za nimi. Práve z auta vystupovali chalani. Usmiala som sa a podišla som k bráne. Keď ma zbadali obaja sa usmiali.

Tom: „Jééé ahoj..." zamával mi, uškrnul sa a otvoril kufor na aute. Spolu s Billom odtiaľ vytiahli tašky s nákupom a vošli do dvora. Tom šiel hneď dnu, no Bill sa pri mne zastavil.

„Ahoj," usmiala som sa a dala som mu pusu. Položil tašky na zem a objal ma.

Bill: „Ahoj..." pobozkal ma. „Ako si sa mala?"

„Nooo... teraz som vstala tak asi fajn," mykla som plecami. Rozosmial sa.

Bill: „To fakt??" s úsmevom na mňa pozrel a zastrčil mi prameň vlasov za ucho. Mykla som plecami.

„Ja za to nemôžem," pokrútila som hlavou a nevinne som sa usmiala. Len sa zasmial, znova ma pobozkal a potom sme šli dnu. Vošli sme do kuchyne, kde Tom práve vykladal tašky. Usmiala som sa a pomohla som mu.

„A čo zaujímavé ste robili v meste?" opýtala som sa s úsmevom a dávala som veci do chladničky. Chalani na seba pozreli a uškrnuli sa.

Bill: „Eee... prechádzali sme sa..." uškrnul sa, na čo sa Tom rozosmial. Štuchol doňho, no potom sa rozosmial aj on.

„Aha... fajn no," usmiala som sa a pomohla som im odložiť aj posledné veci.

Bill: „Cííí... trošku počkaj... niečo som ti priniesol," veselo sa usmial a odbehol na chodbu. Po chvíľke sa vrátil s rukami za chrbtom. Spýtavo som pozrela na Toma. Len s úškrnom mykol plecami akože nevie.

Opäť som pozrela na Billa. Podišiel ku mne a usmial sa.

Bill: „Zavri oči."

S podvihnutým obočím som naňho pozrela.

Bill: „Neuhryznem ťa. Len zavri oči... lebo nič nedostaneš," diabolsky sa usmial.

„Ty potvorka..." uškrnula som sa, no potom som tie oči predsa len zavrela. Čakala som to najhoršie, no jediné čo som počula bol Tom ako sa smeje.

„Už môžem?"

Bill: „Môžeš. "

Usmiala som sa a otvorila som oči. Skoro som však spadla na riť, keď som uvidela Billa, ktorý sa na mňa nevinne usmieval a v rukách držal obrovskú lízanku v tvare srdca. Jediné čo som urobila bolo to, že som sa rozosmiala. Podišla som k nemu a pohladila som ho po tvári.

„Ty si truľko," usmiala som sa a vzala som si ho od neho. Len s úsmevom mykol plecami.

„Ďakujem," usmiala som sa a dala som mu pusu.

Tom: „Ehm..." odkašľal si. Bill naňho s úškrnom pozrel.

Bill: „Neboj aj pre teba mám jedno..." uškrnul sa. Rozosmiala som sa a štuchla som doňho. Bill sa len uškrnul, zas odbehol na chodbu a potom sa vrátil ešte s dvoma lízankami v ruke. Jednu hodil Tomovi a tú druhú si nechal.