Getaway [Harry Styles]

58. "I didn't change"

S obavami som vystúpila z vleku a bála sa že spadnem dole kopcom. Lyže sa mi pri každom pohybe pohli, pri čom môj strach len stúpal.

Harry ako najväčší profík pristál pri mne a s úškrnom sa na mňa pozrel.

,,Prečo sa tak priblblo uškŕňaš?" spýtala som sa nahnevane. Prečo práve teraz si nemôžme užívať wellness, ako každí normálny pár?

,,Ešte sa len uškŕňať budem." povedal s menším výsmechom. Toto jeho správanie mi liezlo dole krkom, no nechcela som sa zbytočne hádať.

***

,,No Rose, makaj." zakričal Harry z desať metrovej vzdialenosti. Ukázal mi ako sa zastavuje, otáča a tieto základné veci. No ja som stále stála ako stĺp na mojom pôvodnom mieste, odkiaľ som vystúpila. Mohla som povedať podľa Harryho tváre, že bol zo mňa pekne na nervy.

,,Prečo ma nútiš robiť takéto pizdoviny?" povedala som si viac menej pre seba. V očiach sa mi blištaľ strach, ktorý som nedokázala nijako zahnať. Jediné čo som mohla spraviť, bolo prekonať ho.

Jemne som sa pohla s palicami v rukách a modlila sa, aby som skončila živá.

Cítila som chladný vzduch ako mi udiera do tváre a vietor sa mi hrá s vlasmi. Jediné čo bráni mojím vlasom sa vybúriť je čiapka, ktorú mám na hlave.

,,Rose, do pekla nezatváraj oči!" skríkol po mne Harry. Bolo však neskoro, pretože keď som otočila oči práve sme padali. S celou váhou som padla na Harryho a zvalili sme sa na sneh.

Nemohla som si pomôcť, no musela som sa smiať.

,,Rose si tá najhoršia lyžiarka," povedal mi Harry, s jemným úškrnom na tvári.

,,Ja ale žiadna lyžiarka nie som," zakrútila som s hlavou, stále s priblbým úsmevom na tvári.

,,Však práve," vybuchol smiechom Harry. Buchla som ho a začala sa smiať spolu s ním. Ľudia si museli myslieť, že sme blázni.

***

,,Už chcem mať celý život len pokoj, žiadne lyžovanie." povedala som Harrymu s úsmevom na tvári. Myslela som to vážne. Na lyže sa už nepostavím, teda pokiaľ ma Harry neprinúti čo aj určite spraví. Ozval sa Harryho chrapľavý smiech. V tom momente sme vošli do masívnej miestnosti. Po stranách boli švédske stoly a v strede boli stolíky, kde každí mohol jesť svoje jedlo. Bolo tu možno tak dvadsať ľudí, čo som sa ani nečudovala. Tento hotel je hrozne veľký a o luxuse nebudem ani hovoriť.

,,Vyber si čo chceš," ozval sa Harry a ukázal na stoly, po ktorých som už dávno slintala. Vážne Harry? Bez teba by som si to nevšimla.

Nakoniec som si vybrala kurací šalát. Harry si zobral celú pizzu. Jedlá boli až vrelé, čo znamenalo že sú na sto percent čerstvé.

Bez čakania sme sa pustili do jedla a žiadny z nás neprehovoril ani slovo. Boli sme vyhladovaný a toto jedlo bolo snáď to najlepšie aké som kedy mala.

,,Kto ťa vlastne naučil lyžovať?" spýtala som sa, čím som spustila konverzáciu. Harry si servítkou utrel ústa a stlačil ju v pästi. Ach bože. Môžem ho vyzliecť hneď teraz?

,,Moja teta," odpovedal mi priamo a ja som si hneď spomenula jeho tetu, ktorá sa o neho starala. Videl môj pohľad čo značil, že by som chcela vedieť niečo viac. Pretočil očami a nadýchol sa. ,,Často ma brávala na menšie dovolenky a najčastejšie to bolo práve niekde kde je sneh. Milovala lyžovanie a samozrejme ma to musela naučiť. Jasné že som bol rebel a nechcel som sa to naučiť." vysvetlil mi. Prikývla som a usmiala sa s predstavou na malého rebela Harryho. Bolo m jasné, že Harry ako dieťa nebol dobrý. Sám mi to povedal.

,,Muselo to byť skvelé," skonštatovala som. Ja som dosť málo chodievala na nejaké dovolenky. Ak vôbec. S Bellou sme si nemohli dovoliť chodiť na nejaké luxusné dovolenky. Viac sme chodili na lacné výlety.

,,Ani nie. Robil som jej napriek. Zatváral som sa v kúpeľni, aby som nemusel ísť lyžovať. Bolo ma ťažké dostať vôbec do auta na tú dovolenku. Presnejšie to bolo každú dovolenku," povedal s úplne vážnym výrazom. Pri tom sa mi pozeral hlboko do očí. Pozerala som sa takmer všade, len nie do jeho očí. Vadil mi ten priamy očný kontakt.

,,Bol si v puberte," snažila som sa ho nejako ospravedlniť.

,,Mal som asi tak desať," povedal Harry s nadvihnutým obočím. ,,Ale robil som to až dovtedy, dokedy sme prestali už úplne chodiť na takéto dovolenky."

,,Prečo?" spýtala som sa a rukou si podoprela bradu.

,,Pretože už ju to nebavilo. Každú dovolenku plakala, pri čom som ja bol ešte viac protivnejší. Bol som proste úplný zasran. Nikdy som sa k nej tak nemal chovať," povedal nahnevane.

,,Harry, ty si za to nemohol." povedala som potichu.

,,Nemohol? A kto za to mohol? Rose, už prosím ťa pochop že som proste najväčší kokot. A je len na teba kedy to zistíš. Nezmenil som sa." vbil mi tieto slova do očí. V tom momente sa mi ústa otvorila a nemala som slov. Pretože celý ten čas som dúfala, že sa Harry zmenil.

25 dní som nepridala časť. Teda najprv, zdravím vás :D Už nemá cenu sa vám ospravedlňovať, pretože je očividné že to flákam. Keby som povedala že som nemala čas, klamala by som. Áno, v škole toho mám veľa a niekedy sa nestihnem ani naučiť na tri písomky. Lenže druhá vec je to, že sa mi nechce. Odkedy som pridala poslednú časť, som si celých tých 25 dní hovorila že musím písať ten príbeh. Že musím čajstejšie pridávať časti a tým aj potešiť hlavne Vás. Mám toľko premyslených vecí v príbehu ktoré sa udejú, ale je proste toho na mňa hrozne veľa. Nie z fyzickej stránky (písanie, učennie) ale aj zo psychickej. Nebudem tu riešiť moje problémy, pretože to vás asi nezaujíma. Budem sa to snažiť napraviť a ja dúfam že ste sa na mňa nenahnevali :) Fakt milujem písanie a tento príbeh..

Ďakujem, ak ste si toto prečítali. :) Ďakujem už dopredu za každí koment ktorý tu budem mať :) ĎAKUJEM, že ste OSTALI :)

Chcela som sa opýtať, ak viete niekto robiť cover fotky príbehu tak mi prosím napíšte :)

HOPE YOU LIKE IT ILY