Getaway [Harry Styles]

1. Kidnapped

Tma - jediná vec, ktorú teraz vidím. Moje dýchanie je zrýchlené a trasiem sa viac, ako za celý život. Moje líca sú celé mokré od sĺz, dokonca aj zaschnuté slzy, ktoré mi spôsobujú neprijemný pocit. Ale rýchlo ich nahradia nové slzy. Moje vzlyky sú tiché, ako keby som sa bála vydať nejaký zvuk. To bude možno tým, že sa ho naozaj bojím vydať. Neviem kde som a nevedomie, že mám zaviazané oči mi na strese len pridavá.

,,Ako sa voláš, babe?" zapriadol mi chrapľavý hlas do ucha, až som sa mykla a spustila ešte väčší plač. Jeho hlas mi dal na vedomie, že je blízko mňa. Cítila som jeho teplý dych na mojom krku, čo ma vystrašilo k smrti. 

,,Ale no tak, povedz mi ho. Šatku predsa cez ústa nemáš," povedal a zdal sa byť pobavený jeho "vtipom". Možno mim šatku aj cez ústa mal dať, keďže som najprv kričala nech ma pustí. Jeho silná ruka, sa mi však okamžite objavila na líci. Podľa jeho hlasu viem rozoznať, že nie je starý. Práve naopak - je mladý. Nevidela som jeho tvár, no určite ani nechcem. Najradšej by som si vyškriabala oči a pravdepodobne aj hlasivky. Pomrvila som sa, predpokladám na sedadle v aute a z mojich úst vyšiel znova vzlyk. Vďaka sluchu som spoznala, že ideme niekam. Super, dotyčný ma unesie a ešte k tomu niekam preč. Možno už ani nie sme v Londýne. Moje holé nohy sa mi celé triasli a cítila som na nich zimomriavky. Vlastne zimoriavky boli po celom mojom tele. Keďže sa otepluje a dnes bolo extrémne teplo, zvolila som si pekný a letný outfit. Ale ten mi je teraz na hovno, keďže neviem kde som. Outift je to posledné, čo by som mala rozoberať. Vedľa seba som počula povzdych a znova mnou myklo. Hneď na to som počula uchechnutie. Zrejme ho pobavil môj strach.

,,Vidím že to po dobrom nepôjde," povedal dosť nahlas, aby som to počula. Zrazu som ucítila jeho veľkú dlaň na moju krku a skríkla som, keď jeho stisk zosilnel. Nemohla som dýchať a jediné čo som si priala bolo, aby ma pustil a aby som sa mohla znova nadýchať.

,,Povedz mi to tvoje skurvené meno, inak ťa tu zadusím." sykol mi do ucha. Prudko dal svoju ruku dole z môjho krka a ja som sa poriadne nadýchla. Moje pľúca ma začali boleť, no po chvíli som ucítila úľavu.

,,Stephanie," povedala som prvé meno, ktoré ma napadlo. Rozhodne mu nepoviem moje pravé meno, aj keď je to myslím jedno. Nechcem aby ma volal mojim vlastným menom. V hlave sa mi odohrávali scénare, keď mi muž povie, že vie moje skutočné meno a rozhodne sa ma za to potrestať.

,,Hádam, že hovoríš pravdu, inak ťa tento krát zaškrtím." povedal jednoducho, ako keby jeho slová nič neznamenali, no niečo vo mne hovorilo, že na to má. Bola som ticho. V mojom hrdle sa vytvorila nepríjemná hrča, ktorú som sa snažila nejako prehltnúť, no nedalo sa. Moje konečky prstov na ruke sa chveli a tak som si ich dala pod stehná.

,,Je Stephanie tvoje naozajstné meno? Radšej mi povedz pravdu, pretože si to viem zistiť." povedal hnusne a pocítila som ďalšie slzy na líciach. Nemala som o čom premýšľať, pretože ak by som mu neodpovedala do troch sekúnd, pravdepodobne by ma zabil. Zakrútila som hlavou a čakala na to najhoršie. Presnejšie na ďalší silný stisk na krku, no nič také nenasledovalo.

,,Odpovedz mi normálne," odsekol a ja som sa nadýchla. Musím načerpať "silu", aby som mu to mohla povedať.

,,Nie je," autom sa rozoznel môj vystrašený a trasľavý hlas, celkom aj zachrípnutý keďže som nehovorila dobre dlho.

,,A aké? Tento krát pravdu," rozkázal autoritatívnym hlasom a ja som sa opäť nadýchla.

,,Kurva, nejdeš mi povedať dačo zložité. Teraz to meno," odsekol znova a ja som si zakúsla do líca, aby som nezačala znova plakať. No nevydarilo sa. Nič mi to nepomohlo, a tak som sa opäť rozplakala.

,,Rosemarie," pošepkala som potichu.

,,Kurva nepočujem," zazťažoval si hrubým hlasom.

,,Rosemarie," povedala som hlasnejšie, no môj hlas na konci zlyhal. Muž sa len usmial. Je mi z neho zle. Aký normálny človek, môže uniesť dievča? 

,,Rosemarie," zopakoval moje meno, no v jeho podaní to znelo celkom inak, ako som ho povedala ja.

,,Rosemarie, už sme tu." informoval ma. Kde? Kde sme? Moja zvedavosť bola veľká, no tá bola niekde na konci mojej mysle, keďže u mňa prevládal strach. Strach ktorý by som najradšej zahnala a chcela by som odísť od hocikade, kde práve som.

,,Tvoj nový domov," povedal mi a moje ústa sa šokovane pootvorili. To nemyslí vážne! Môj nový domov? Nie!

Počula som ako vystúpil z auta a cítila som, že jeho prítomnosť zmizla. No nie na dlho, keď ma silné ruky priam surovo vytiahli z auta, až som sa zapotáckala dozadu. Našťastie som našla svoju rovnováhu. Počula som zamknutie auta a ucítila som opäť silné ruky, ako ma surovo - ako inak, tiahli nevedno kam. Počula som kľúče a hneď na to zvuk, ktorý som vždy milovala keď som prišla domov. Zvuk kľúča v zámke od dverí. Doma som sa cítila bezpečne. Aj keď som tam bola len ja a môj milovaný kocúr. Započula som hrubý štekot až mnou trhlo. To nemyslí vážne! Na zvuk štekota som typovala, že pes bude určite veľký a nie nejaký malý. Má psa? Čudujem sa, že ešte nezomrel. Chudák pes, určite mu dáva na žrať nejaké mŕtvoli a ja som možno jeho nová potrava. Okamžite som zahnala tieto myšlienky, aj keď to nebolo ľahké. Pocítila som veľké packy na mojich holých nohách a nepríjemne škrábnutie. Skríkla som a pes sa rozštekal ešte viac. Plakala som a kričala som.

,,Hook! Sadnúť!" počula som mužov krik. Znova som sa zľakla, bola som celá vyplašená.

,,Možno by som ti to tu mal poukazovať. No nie je to žiadny luxus," počula som hrubý a chrapľavý hlas. Po pár sekundách som ucítila ako sa šatka stiahla a ako som pocítila prijemný vzduch, ktorý ovial moje spotené oči. Hneď ako som rýchlo otvorila oči, som to oľutovala, keďže som nebola doteraz zvyknutá na svetlo. Mierne som prižmúrila oči. Porozhliadla som sa po miestnosti a moje oči vystrelili niekde do neba. Byt ale že vôbec nebol luxusný. Na stenách boli plesne a z chodby, alebo čo to je môžem vidieť starý gauč, ktorý je na kraji trochu roztrhaný. Po zemi sú špačky cigariet a prázdne flaše od vodky, piva a iného alkoholu. Skôr alkoholu všetkého druhu. Moje oči sa rozšírili, keď som videla mohutného psa, ktorý na mňa zabíjacky pozeral. Vykríkla som, až som sa zapotáckala do zadu. Pes sa znova rožtekal. Podľa toho ako vyzerá, typujem, že je to americký staford. Môj chrbát dopadol do mohutnej hrude a až teraz som si uvedomila, že je to on. Ten kto ma uniesol. Neisto som sa narovnala a pomaly sa otočila. Prekvapene som roztvorila oči a premerala si jeho. Jeho zelené oči ma hypnotizovali a sama som mala pootvorené pery, keď som ho videla. Mal kučeravé vlasy, ktoré mal starostlivo vyčesané dohora. Vlasy vyzerali úžasne a keď ste ich uvideli, chceli ste sa ich dotýkať celý deň. Zmenila som názor, keď som sa pozrela do jeho chladných očí. Jeho oči boli temné a chladné, zatiaľ čo mal malú štipku zelenej a modrej. Jeho pery boli srdcovité a plné. Pozrela som sa na jeho postavu. Bol o dosť vyšší ako ja. Možno aj o tri hlavy. Na sebe mal čierne tričko a tak isto aj úzke nohavice. Prekvapili ma jeho boty, kedže boli starodávnejšie no v nejakom zmysle ma zaujali. Celý jeho štýl bol iný, ako chalanov ktorých poznám. Pohľadom som skúmala jeho silné ruky, ktoré sa trochu napli a mne tak umožnil vidieť čiastočne jeho svaly. Nebolo mu pravdepobne príjemne, že si ho obzerám ale nechal ma. Sama keď ma vlastne napadlo, že na mňa pozerá, tak som chcela okamžite uhnúť pohľadom no jeho ruky ma zaujali. Mal tam rôzne tetovanie, ktorých význam by som chcela vidieť. 

- - - - - - 

Takže je tu prvá časť Getaway  s názvom Kidnapped, čo znamená unesená. :) Hádam sa vám časť pozdavá.. hoci má len 1 300 slov, ale tak musela som to takto odseknúť. :) Som zvedavá na vaše ohlasy a hádam sa tu objavia aj nejaké komenty a aj votes :) Už dopredu vám ďakujem za každý koment a like. :) Na pravo máte Harryho s jeho "nahnevaným a krutým" výrazom :D :)

HOPE YOU LIKE IT, XX

-xloveyoumx <3