Getaway [Harry Styles]

50. "They are coming"

,,Pusti ma, ty pičus blonďavý!" kričala som, zatiaľ čo mi ťahala moje vlasy. Ucítila som, že mi pár stihla aj vytrhnúť Ruky som jej tlačila na jej tvár a snažila sa ju od seba odtlačiť. Netvralo dlho a Emma takmer preletela cez celú miestnosť. Bolestne som skrivila tvár a pozrela sa pred seba, kde stál Harry so zamračeným výraz na tvári. Odtrhol odo mňa Emmu a surovo ju hodil na zem. Natiahol sa ku mne a zdvihol ma. Liam stál pri Emme a snažil sa jej pomôcť, aj keď ju sám osobne nemal rád. 

,,Jebe ti?!" skríkol Harry, smerujúc na Emmu.  Louis stál medzi nami a všimla som si, že mu do smiechu nebolo.

,,Urážala ma!" skríkla Emma obranne. Jej rúž mala rozmazaný po celej tvári a moje ruky boli červené, čo znamenalo že som jej to spôsobila rozhodne ja. Kto iný? 

,,Možno len hovorila pravdu," sykol naštvano Louis.

,,Zavri si hubu, Tomlinson." prskla okamžite Emma. 

,,To by stačilo! Payne a Tomlinson choďte odviezť Emmu domov." vyprskol Harry. Liam a Louis vyzerali otrávene, ale zdvihli násilne Emmu a odniesli ju preč. Sadla som si na sedačku a povzdychla som si. Tvár som si schovala do dlaní a snažila sa neplakať. Neviem vlastne prečo sa mi chcelo plakať. Bola som tak nahnevaná na ňu, že mi bolo do plaču. Možno mala pravdu. Harryho raz omrzím, pretože som mu nerozkročila nohy ako to nazvala Emma. Pocítila som príjemnú mužskú vôňu a vedela som, že patrí Harrymu. Jeho veľká dlaň ma pohladila na chrbát a druhá mi dala dlane preč z tvári. 

,,Nevšímaj si nič z toho, čo ti povedala. Nie je to pravda," povedal potichu. Pozrela som sa cez slzavé oči na Harryho. Keď sa naše pohľady stretli, Harry na mňa prisal jeho pery. Jemne ich o tie moje obtrel a odsunul sa.

Usmiala som sa na neho a svoje ruky obmotala okolo jeho krku. Silne si ma k sebe pritisol a venoval mi bozk na spánok.

,,Poďme si ľahnúť," narvhol Harry. Zamrmlala som niečo v tom zmysle že sa mi nechce a Harry ma bez problému zdvihol na ruky. Usmiala som sa, no nemala som síl niečo povedať. Bola som unavená zo všetkého. Aj fyzicky a aj psychicky.

***

Prešli dva dni od incidentu s Emmou. Okrem pár vytrhnutých vlasov som nemala žiadne známky po tom, že by nejaká bitka bola. Našťastie som ju odvtedy nevidela a to mi stačilo. 

Ozvalo sa malé klopanie a s úsmevom som sa postavila. Vedela som presne kto prišiel a nemohla som sa dočkať, kým danú osobu uvidím. Harry zase trávil svoj čas niekde preč s chalanmi a pre istotu som nechcela vedieť, čo sa dialo. 

Otvorila som dvere a s úsmevom sa vrhla na postavu predo mnou.

,,Rose, zamrmlala potešene Amanda. S prekvapením som sa odtrhla od jej tela a prezrela si ju. 

,,Čo to máš s vlasmi?" spýtala som sa a medzi tým ju pustila dnu. Zatvorila som za ňou dvere a pozrela sa do Amandiných hnedých očí. Mala na sebe biele obyčajné tričko, riflovú bundu a džínsy. Vyzerala úžasné. No jej vlasy boli hnedé a nie blonďavé, ako si ich naposledy pamätám.

,,Potrebovala som zmenu," pískla nadšeno. ,,Nesvedčí mi to?" spýtala sa s hraným naštvaným tónom.

,,Jasné že ti to svedčí! Vyzeráš staršie a hrozne ti to sekne," povedala som nadšeno. 

,,Dáš si čaj?" spýtala som sa, na čo mi rýchlo prikývla. Vonku bola neuveriteľná zima. Za mesiac má byť December a vonku to vyzerá ako keby už dávno bol. Ešte len sneh chýba.

Zo skrinky som vybrala jahodový čaj, ktorý máme s Amandou radi. Keď sa čaj konečne spravil, sadli sme si na sedačku, kde Amanda okamžite prehovorila.