Getaway [Harry Styles]

30. Explanation

Tanier som dala do myčky a nemotorne sa presunula do obývačky, kde moje telo bezvládne padlo na kus bielej kože. Môj žalúdok bol vážne ako po operácii a každý pohyb ma bolel, mala som chuť to tu celé pozvracať. Každí to hovori po takzvanej opici, ale už asi nikdy nebudem piť. Nie som dva krát človek, ktorý alkohol znesie ľavou zadnou ako Harry. Ten ani niekedy nevyzerá, že dačo pil. To čo mi dala Emma, mi ale celkom pomohlo a za tu ju musím uznať. Aspoň že to dievča vie, ako mi pomôcť. 

Povzdychla som si a zapla televíziu, kde bežal zrovna nejaký film. Harry z mojej, teda z našej spálne odišiel hneď po tom, ako mi povedal že mu budem ešte veľa vecí vyčítať. Presnejšie to povedal; Budeš mi vo svojom živote vyčítať ešte veľa vecí, babe. Napadlo ma, či tak hovorí Emme. Čo je vlastne medzi nimi? Ako koľvek som sa snažila na to nemyslieť, nedalo sa to. Vždy som musela nad tým premýšľať a tieto moje myšlienky, celkom boleli. Rozhodne nemilujem Harryho alebo dačo také. Taký človek sa milovať ani nedá, keďže ma stále desí to čo robí. Avšak zabúdam na tie hrozné veci, alebo skôr sa snažím zabúdať na to. Ale nejde to. Vždy keď vidím Harryho tak si ho predstavím, ako bol vo väzení a potom unášal dievčatá. Niečo ma však nútilo, aby som sa dozvedela viac. Pravdu. Neviem čo ma nútilo si myslieť, že za týmto dačo stojí. Vždy predsa niečo alebo dačo, stojí za správaním. Pochybujem že v tom nebudú jeho rodičia, keďže zomreli ako tí mojí. Aj mne predsa zomreli a nie je zo mňa vrah. 

Z mojich myšlienok ma vyrušili kroky, ktoré išli z hora. Pohľadom som skenovala schody, cez ktoré išla ako inak Emma a hneď za ňou Harry. Zamračila som sa a trápne na nich pozerala. Snažila som sa rozlúštiť, kde asi tak boli. Dva krát asi hádať nemusím, no nevyzerajú nejaký.. unavený.  Harry ma vlastne poslal dolu, aby som sa najedla. Aj napriek tomu ako veľmi som mu hovorila že jesť nechcem a že mi je zle, stále ma nútil aby som si dačo dala. Pravdepodobne chcel mať prádzne horné poschodie. Všimla som si, že sa skoro stále na neho hnevám. Vilou sa rozoznel zvonček a ten upútal pozornosť, nás všetkých.

,,Choď otvoriť," prikázal Harry Emme a moja tvár sa divne skrivila do tajomného úsmevu. Konečne nebuzeruje mňa, ale ju. Pretočila očami a mala šťastie, že bola Harrymu chbrtom. Jeho zelené oči sa presunuli na mňa a okamžite som nahodila vážnu tvár. Jeho telo išlo mojím smerom a prešla mnou vlna nervozity. To ako na mňa pozerá a ako ide, vôbec neviem čo od neho môžem čakať. A to ma štve.

,,Je ti lepšie?" spýtal sa a sadol si vedľa mňa. Nechápala som jeho otázke. Kam týmto smeruje?

,,Trochu," odpovedala som. Chcela som mu nejako ironicky odpovedať, no to som okamžite zavrhla. Som rada, že teraz aspoň nie je hrubý.

,,Jedla si?" spýtal sa. Bože, čo je môj otec? Kontroluje ma ako malé dieťa a začína ma to čím ďalej tým viac štvať.

,,Áno, oci." zaironizovala som, na čo sa uškrnul.

,,Bože, zase ty." počula som Louiho hlas a jeho hlas ktorý bol plný nenávisti. Sadla som si tak, aby som na neho dobre videla. Jeho oči sa presunuli tento krát na mňa a Harryho. 

,,Niečo mi hovor," odsekla Emma. Týto dvaja sa evidentne nemajú radi a chcela by som vedieť, prečo. Emma mi ale spomínala ráno, že ju Louis nemá rád. Ale vyzerá to tak, že ani ona jeho nemá dva krát v láske. Možno spolu niečo mali a teraz proti sebe dačo majú. 

,,Máš to?" spýtal sa Harry Louiho, ako prikývol. Harry sa postavil a sledovala som jeho chrbát ako pomaly prešiel k Louimu. Sledovala som jeho každí krok a moja zvedavosť rástla. Chcela som vedieť o čom sa bavia. Emma tam len postávala a dalo sa povedať, že taktiež počúva. Alebo skôr načúva.

,,Emma," zvolal zrazu Harry a vykročil po schodoch hore. Emma sa dala okamžite do kroku a spolu zmizli na druhom poschodí. Louis tam postával a trápne sa na mňa pozeral. Po pár sekundách však vykročil smerom ku mne, až sa nakoniec zastavil pri sedačke. Ťapla som rukou na miesto pri mne na znak toho, aby si sadol.