Getaway [Harry Styles]

77. Suspected Silence

„Ahoj." povedala mi s milým úsmevom, preto som pár krát zamrkala. Modlila som sa, aby to nebola ona. Ale v kúte duše som sa modlila, aby to nebola ona. Aby to bol nejaký omyl. Pamätám sa, keď mi ju Harry opisoval.

„Čo to kurva má znamenať." počula som hlas za sebou predtým, ako som stihla vôbec odpovedať. Vlastne ani neviem, či by som bola toho schopná. Cítila som Harryho prítomnosť za mnou, otočila som sa a videla som jeho rozšírené oči.

„Harry." povedala Scarlett snáď anjelským hlasom, zamračila som sa a civela na ňu ako na blázna. Chcela by som vedieť, čo si tak Harry myslí.

Otočila som sa na Harryho, vycivene pozeral na čiernovlásku predo mnou. Nikdy v živote som ho nevidela tak prekvapeného.

„Čo tu robíš?" ozval sa za mnou nazúrený hlas. Nemôžem povedať že by mi vadilo, že bol na ňu hrubý. Predsa ona od neho odišla a nepovedala mu ani slovo. Zachovala sa k nemu hrozne. Pravdepodobne si myslela, že ju Harry privíta s otvorenou náručou.

„Prišla som za tebou." povedala tichým hlasom a nervózne sa usmiala. Očividne si nevšimla, že aj ja tu som. Zamračila som sa, keď som videla jej pohľad na neho. Očami ho priam žrala a mala som chuť jej zatvoriť dvere pred nosom.

„Poď ďalej." okamžite som sa otočila na Harryho, ktorý mal pohľad uprený len a len na Scarlett. Pozrela som sa opäť na čiernovlásku, ktorá sa koketne usmiala. Sebavedomým krokom sa vybrala dovnútra a buchla mi do ramena, pretože som jej nestihla uhnúť. Nevyzeralo to, že by jej to vadilo. Zamračila som sa a zabuchla dvere. Pozrela som na Harryho ktorý sa pozeral na Scarlettinu postavu, ako išla do obývačky. Chovala sa tu ako doma.

Zakašľala som a tým som si upútala Harryho pozornosť.

„Čo to má znamenať?" spýtala som sa potichu a v mojom hlase bol cítiť smútok, ktorý som sa snažila skryť. Harry prišiel ku mne a prstami ma pohladil po líci.

„Viem sa s ňou vysporiadať." povedal a palcom mi prešiel po lícnej kosti.

„Ja viem, že vieš. Ale nechápem prečo tu je." zamračila som sa.

„To je to, čo teraz zistím." povedal a spojil naše pery v rýchly bozk pred tým, ako sa otočil a vybral sa za ňou. Nasledovala som ho a mohla som vidieť, ako Scarlett sedela na sedačke a dookola si obzerala nábytok.

„Vkus máš stále dobrý." podotkla a usmiala sa na Harryho. Ten jej neodpovedal a sadol si.

„Uhm.. chceš niečo na pitie?" spýtala som sa jej a takmer som zavrčala, keď sa neotočila a len mi odpovedala.

„Voda stačí."

Nahnevano som sa otočila na opätku a napustila jej do pohára vodu. Položila som ju na stolík pred sedačkou a sadla si vedľa Harryho.

Pozrela sa na nás dvoch, pohľad odvrátila po pár sekundách a načiahla sa pre pohár. Odpila si a opäť sa na nás pozrela. Miestnosťou panovalo chvíľu tichu a celkom to bolo trápne.

„Neviem kde mám začať." povedala potichu a nervózne sa hrala s prstami.

„Čo keby si začala odtiaľ, kedy si len tak odišla?" spýtal sa Harry a v jeho hlase bol počuť hnev.

„Ja.. musela som odísť." miestnosťou sa ozval Harryho hrdelný smiech.

„Pičovina." odsekol a pozrel na ňu zabijackým pohľadom.

„Harry, nechaj ma to vysvetliť." poprosila ho a mohla som na nej vidieť, že sa celkom zľakla Harryho reakcie. Harry chcel niečo povedať, no v tom mu začal zvoniť mobil. Venoval Scarlett posledný pohľad a postavil sa, pri čom odišiel hore schodmi a mohla som počuť ako sa s niekým rozprával. Nedokázala som však počuť, čo to bolo. Ale to ma vôbec nezaujímalo, keďže pri mne sedelo dievča ktoré Harrymu ublížilo.