Getaway [Harry Styles]

57. Fancy hotel & Skii

Počas celej cesty sme boli ticho a celkom som bola aj rada. Jediné čo bolo počuť v aute bolo rádio, takže to nebolo až také trapné. Snažila som sa nemyslieť na rozhovor s Bellou a sústrediť sa na túto dovolenku. Predsa je to prvý krát čo takto verejne niekam pôjdeme a vôbec niekam pôjdeme. Avšak je to posledný krát čo niekam pôjdeme pred súdom. Je toho toľko, čo sa deje. Nemôžem myslieť na to, že by Harryho zatkli. Dokázala by som normálne fungovať? Nemyslím si. Harry sa stal súčasťou môjho života, aj keď nie na prvý pohľad zrovna dobrou súčasťou. Stále verím v to, že všetko to bola pretvárka. Že Harry nie je taký a ani nebude.

..Už sme tu," ozval sa Harry, keď som venovala pozornosť svojmu mobilu a písala Amande že sme na ceste. Pozrela som sa na krásny výhľad, ktorý sa mi vyskytol. Všade bol sneh a hory boli vidieť až ku oblakom. Bolo to niečo nádherné. 

Veľký hotel sa rozprestieral a videla som dokonca na svah, ako ľudia spokojne lyžujú. Bože, toto budem musieť zažiť. Možno prehovorím Harryho, aby sme sa len sánkovali. Musela som sa v mysli zasmiať, pretože viem že sa mi to nepodarí.

,,Vyzerá tu byť pekne," povedala som a Harry mi prikývol, na znak súhlasu. Zastavili sme pred nejakým pánom, ktorý mal logo hotela. Spokojne sa usmieval. Vedela som že je to len pretvárka, pretože vonku bola všade zima a pochybujem že mu aj cez bundu nebola zima.

Podal Harrymu papierik a išli sme autom dolu do garáže, kde sa Harry mračil na papierik. Keď som na garážiach videla sprejom nasprejované čísla pochopila som, že pravdepodobne hľadá našu garáž. Po pár minútách ju našiel. Bielym sprejom bolo nasprejované číslo "162", kde pri garáži bola ešte raz tabuľka s číslom "162". Saparkovali sme v garáži a Harry si odopol pás. 

Oprel sa o sedadlo auta a vydýchol.

,,Si v poriadku?" spýtala som sa, odopínajúc si pás. 

,,Prečo by som nebol?" pozrel sa na mňa s jeho zelenými očami a mierne zamračenie, jeho tvár neopustilo. 

,,Neviem," mykla som plecami. Harry bez slova otvoril dvere od auta a vystúpil. Toto bolo naozaj divné. Spravila som to isté a podišla k Harrymu, ktorý otváral kufor auta a bral tašky.

Pomohla som Harrymu zobrať pár tašiek a vybrali sme sa za recepčním, aby nám dal kľúče od našej izby. 

Porozhliadla som sa po hoteli, keď sme vstúpili do recepčnej miestnosti - teda hneď prvej miestnosti v hoteli. Bola dokonale veľká a hotel vyzeral dosť luxusne. Vyrážalo mi to dych. Nestíhala som vnímať krásu hotela.

Vybrali sme sa za chlapov pravdepodobne v Harryho veku, ktorý mal oblečenú uniformu hotela. Jeho pohľad sa stretol s mojím a príjemne sa usmial. Harry si ma okamžite majetnícky pritiahol k nemu a silnejšie ma stisol, na čo som sa zamračila.

,,Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?" spýtal sa príjemne. Pozrel sa s úsmevom aj na Harryho, no jeho to vôbec netrápilo keďže Harry sa zamračil ešte viac.

,,Máme tu rezervovanú izbu číslo 162," prehovoril Harry s chrapľavým a chladným hlasom. Liezol mi mráz po chrbte, keď Harry nahodil tento tón hlasu. Vždy mi to pripomínalo nie veľmi pekné spomienky, ku ktorým by som sa najradšej nevracala. Prestávala som mať z tejto dovolenky dobrý pocit. Harry na každého vrhá neprijemné pohľady, už len keď sa na mňa niekto pozrie. 

Všimla som si to už dávnejšie, že je Harry veľmi majetnícky ale prestáva ma to baviť. 

,,Páči sa, poschodie 6." povedal s úsmevom a podal Harrymu kartu s ktorou sa pravdepodobne otvárajú dvere od izby. Bez ďalšieho slova sme sa vybrali k výťahu, do ktorého keď sme vstúpili tak som mala pocit že je veľký ako môj byt s Bellou.