Getaway [Harry Styles]

66. Nervous & Suprised

,,Prečo sa ma to pýtaš? Vadí ti to snáď?" spýtal sa ma. Jeho hlas bol neutrálny a sama som mu celkom nevedela odpovedať. Bola som za nich šťastná, len to bolo divné.

,,Samozrejme, že mi to nevadí. Len nie je to moc skoro?" spýtala som sa a tento krát som sa pozrela do jeho očí. Jeho pohlad bol neutrálny tak, ako aj jeho hlas. Pery spojil do rovnej línie.

,,Možno je, ale svadba nemusí byť predsa hneď. Sme zatiaľ len zasnúbený." povedal a odpil si z pohára.

,,Amanda si myslí že svadba bude pravdepodobne čo najskôr." mykla som plecami a oprela sa o bar, ktorý máme v kuchyni.

,,Ja si to s ňou už po riešim." povedal mi a prešiel okolo mňa. ,,Dobrú noc, Rose." povedal potichu a išiel naspäť do hosťovskej izby.

***

Bol tu deň D, kedy sa konal súd. Deň kedy sa rozhodne či Harry ostane na slobode, alebo nie. Čierne šaty som si upravila a vyšla z izby. Celú noc som nespala a ak sa mi podarilo na pár minút zaspať, snívalo sa mi niečo strašné. Žalúdok sa mi zvieral od nervozity. Bála som sa že na konci súdu uvidím Harryho v putách, ako ho vedú preč odo mňa. Čo budem potom robiť ďalej? Nemám nikoho, okrem Harryho. Bella je momentálne na mňa naštvaná a nehovorila som s ňou od našeho posledného telefonátu. Chcela som sa schovať do nejakej diery a tam ostať až kým sa všetko nevyrieši. Ale tak bohužiaľ život nefunguje a ja niekedy rozmýšľam čo som komu spravila, keď celý svet je proti mne.

Zišla som dole schodmi a tam ma už čakal Harry. Bol oblečený v obleku a v ruke držal svoj mobil, ktorý nasledovne hodil na sedačku. Nebolo to násilné hodenie, proste ho len hodil z výšky. Odpil si z whisky, ktorú mal na stole.

,,Harry, nemal by si piť." povedala som mu a zozadu ho objala. Bol ticho, nič mi nehovoril. Vôbec sa netváril že by sa dnes niečo dialo. Mohla som však povedať, že bol napätý.

,,S Louim sa stretneme už vnútri." oznámil mi. Tento krát som bola ticho. Pustila som Harryho a postavila sa pred neho. Chcelo sa mi tak neuveriteľne plakať, že to ani nebolo možné.

Cesta bola celý čas tichá a v aute bolo cítiť jasné napätie. Všade naokolo boli právnici a dokonca aj niektorí väzni, čo mali na rukách putá a pri nich stál vždy aspoň jeden policajt. Z hlboka som sa nadýchla a pozrela sa na Harryho. Pozeral sa mi do očí, no jeho pohľad bol neutrálny. Chytila som mu ruku a priplietla naše prsty, bez žiadneho slova som sa pozrela dopredu.

Došli sme do súdnej sieni, ktorá sa pomaly celá zaplňovala. Kráčal k nám nejaký blondiak v obleku, ktorého som si len ja všimla keďže Harry pozeral na skupinku ľudí, ktorá sa o niečom bavila.

,,Harry," pozdravil Harryho. ,,Dobrý deň." pozdravil ma s úsmevom. Vyzeral milo.

,,Dobrý deň." pozdravila som ho a úsmev mu oplatila.

,,Niall?" spýtal sa zarazene Harry. Oni sa poznajú? ,,Čo to do pekla." zamrmlal s úškrnom.

,,Som tvoj právnik." povedal a Harry sa nahlas zasmial.

,,To nemyslíš vážne." povedal skrz smiech Harry a pri tom sa chytil na hrudi. Nechápavo som na nich pozerala.

,,Nie každí ostane pri takom životnom štýle ako ty, Harry." povedal blondiak - Niall s vážnosťou v očiach.

,,Kedysi to bol aj tvoj životný štýl." odpovedal mu Harry.

,,Kedysi." zamrmlal Niall. Až teraz som si všimla jeho írsky prízvuk.