Getaway [Harry Styles]

6. Newspaper

Ešte raz som sa pre istotu pozrela a rychlo vykročila vpred. Chcela som sa rozutekať, keď v tom ma vyrušil hlas.

,,Ale kam že sa to chystáš?" spýtal sa známy hrubý hlas a moje srdce vynechalo zopár úderov. Pomaly som sa otočila a zbadala som Harryho, ako mu na tvári pohrával úsmev a v ruke má na mňa namierenú zbraň. Moje oči sa rozšírili a z mojich úst vyšlo rýchle zalapanie po dychu.

,,Poď ku mne," povedal milo, no dosť falošne. Som pre neho hračka a podľa jeho správania usudzujem, že ho to baví. Stále som však nespravila ani jeden krok a stále sa pozerala na zbraň, ktorá bola namierená na mňa.

,,Poď ku mne, inak ťa zastrelím." povedal naštvano a svoje nohy som donútila k pohybu za ním. Keď som bola len meter pred ním, silno ma schmatol a ucítila som znova bolesť na líci. Tento krát však na ľavom. Pred tým ma trafil ľavou rukou, no bolelo to. Ucítila som v ústach kovovú chuť a vyplula krv. Moje telo ležalo na špinavej tráve, ktorá viedla do starého domu.

,,Čo si sa chystala urobiť?" spýtal sa a jeho vysoká postava sa týčila nado mnou.

,,Radil by som ti, aby si mi odpovedala. Inak ti znova jednu ranu uštedrím," dodal hneď na to a ja som sa z hlboka nadýchla. Nútila som samú seba do nejakého vysvetlenia, čo bolo veľmi tažké.

,,Chystala som sa... utiecť," povedala som potichu. Načo budem chodiť okolo horúcej kaše keď je viac ako jasné, že som sa chystala utiecť? Nebudem mu klamať, pretože by to možno dopadlo ešte horšie.

,,Správne. Nie som drbnutý a ak to spravíš ešte raz, tento krát ti len nefacnem." usmial sa a nechal ma samú ležať na posteľ. Možno by som mohla teraz utiecť, kedže išiel do vnútra. Lenže som moc slabá a moje ďalšie líce hrozne bolí. Pomaly som sa postavila a prichádzala ku starým, známym dverám. Povzdychla som sa a potiahla za kľúčku. Moje čuchové bunky zachytili známy smrad celého domu a ešte k tomu cigaretový smrad. Harry si pokojne sedel na zelenej starej sedačke a poťahoval si z cigarety. Usmial sa, keď si všimol že som sa vrátila.

***

Sedela som na polorozpadnutej kuchynskej stoličke a pozerala na dva párky a chleba. Moj žalúdok začal krčať hneď po tom, ako som si opatrne sadla k Harrymu. Poprosila som ho o jedlo, načo bol hneď nasratý. Uniesol si ma, tak nech sa o mňa stará. No nebude sa o mňa starať na dlho. Uchopila som vidličku a pokrájala si párok, ktorý som následovne namočila do kečupu. Odkúsla som si z chleba, ktorý kúpil Louis ešte keď tu bol. Typujem, že Harrymu nosí takéto veci a istým spôsobom sa o neho stará. Spokojne som si zamrmlala keď som párok cítila v ústach a prehĺtla ho. Neviem kam zmizol Harry a tak som ako tak, mohla pokojne jesť. Taktiež mi dal pes pokoj, ktorého sa neuveriteľne bojím. Ten pes je nepriateľský ako aj jeho majiteľ. Keď som dojedla, umyla som tanier a schovala do starej skrinky, kde boli taniere. Typujem že majú dosť rokov. Vyzerá to tu, ako by tu dlhšie niekto býval. Pomaly som prišla ku sedačke a sadla som si na ňu. Poobzerala som si celú miestnosť z nej a pohľadom som skĺzla na stolík pred sedačkou. Boli tam rôzne noviny a tak som jedny zdvihla. Najviac ma však zaujal titulok novín. Na titulke bola veľká fotka malého chlapca a pod ním veľké meno "HARRY STYLES". Nechápavo som pozrela na článok a prečítala si menší pod nadpis.

"Rodičia sa zabili pri autonehode a zostal im malý syn Harry, ktorý ma len neuveriteľných päť rokov!"

Šokovane som sa zapozerala na fotku malého chlapa, ktorý v rukách zvieral malého plyšáka a usmieval sa, vďaka čomu mal jamku na líci. Pozrela som sa na ďalšie noviny a tento krát tam bola fotka tínedžera. Určite to bol Harry, pretože kučeravé vlasy mal porozhadzované na hlave, no tento krát sa nesmial. Jeho pohľad bol temný a v jeho očiach bola vidieť nenávisť.